Macron by chcel Odesu a tiež aj rozšírenie francúzskej oblasti vplyvu na „východnom Balkáne“

Dosiahne to? Optimálnym odrazovým mostíkom by pre takú misiu bolo pre neho Rumunsko a Moldavsko.

Šéf ruskej zahraničnej spravodajskej služby Naryškin povedal, že Francúzsko sa pripravuje na vyslanie 2000 vojakov na Ukrajinu.

Minulý mesiac Macron oznámil, že nevylučuje konvenčnú intervenciu NATO. Toto vyhlásenie sa zhodovalo s vyhlásením najvyššieho francúzskeho generála, že jeho ozbrojené sily sú pripravené ísť všade tam, kde budú potrebné.

Zatiaľ čo Macronovo tvrdenie je v alternatívnych médiách neraz zosmiešňované, tak renomovaný ruský odborník to v rozhovore potvrdil. Alexander Michajlov, šéf ruského Úradu pre vojensko-politickú analýzu, uviedol, že

"Macron má nepochybne prístup k personálu a potrebným zdrojom na vyslanie vojakov na Ukrajinu. Je preto pravdepodobné, že by tam Francúzsko mohlo zasiahnuť konvenčnými prostriedkami.“

Ak by to tak bolo, zasiahlo by buď preventívne, alebo reaktívne, a to buď jednostranne, alebo ako súčasť „koalície ochotných“.

Pokiaľ ide o prvú možnosť, Francúzsko by sa ju mohlo pokúsiť ospravedlniť pod zámienkou získať náskok skôr, ako Rusko prerazí cez líniu kontaktu (LOC). Alebo môže počkať, kým nedôjde k „spúšťacej udalosti“ – kolapsu ukrajinskej obrannej línie a rýchlemu ruskému postupu.

Pokiaľ ide o druhú možnosť, urobí tak buď samo, alebo pravdepodobnejšie v partnerstve so Spojeným kráľovstvom, Poľskom a pobaltskými štátmi – a možno aj s nemeckou účasťou.

Bez ohľadu na zámienku a zapojenie iných štátov sa Francúzsko takmer určite pokúsi zabezpečiť ukrajinské pobrežie Čierneho mora, ak zasiahne konvenčnými prostriedkami.

Jeho „hrdinským a záslužným“ poslaním potom by bolo brániť Odesu.

Od začiatku roka 2022 má  v Rumunsku umiestnených niekoľko stoviek vojakov. Prvým krokom by potom bolo zvýšenie zdrojov v Rumunsku. Bezpečnostný pakt už bol podpísaný s Moldavskou republikou začiatkom mesiaca.

A to potenciálne môže viesť k tomu, že tá tiež dostane vojakov zo Západu. „Východný Balkán“ by tak mal zostať „sférou vplyvu“ Francúzska a môže sa potom stať vhodným francúzskym odrazovým mostíkom pre Ukrajinu.

Rumunsko a Moldavsko hraničia s ukrajinskou Odeskou oblasťou a mesto Odesa je strategicky aj symbolicky dôležité. Je to najdôležitejší prístav bývalej sovietskej republiky, ale aj historicky ruské mesto.

Zabezpečiť jej „vytrhnutie“ z kontroly Moskvou vyslaním vojakov z Francúzska, ktoré je členom NATO, ako takzvaného „odstrašujúceho prostriedku“ v prípade, že by sa línia kontaktu zrútila, je preto pre Západ dvojnásobne dôležité.

A bezpilotné lietadlá pod vodou by v tomto scenári mohli naďalej ohrozovať ruskú flotilu, zatiaľ čo Moskva by mohla byť zaskočená, keď si uvedomí, že „oslobodenie“ Odesy je takmer nemožné bez spustenia tretej svetovej vojny. Pretože to by bol dôsledok, ak by Francúzsko dostalo Odesu pod faktickú kontrolu NATO. A preto, že Dneper sa už v posledných dvoch rokoch ukázal ako hrozivá prekážka pre ozbrojené sily oboch strán, je celkom možné, že Francúzsko rozšíri svoju zónu kontroly pozdĺž pobrežia Čierneho mora až po Cherson.

To by potom viedlo k tomu, že by sa rusko-ukrajinská frontová línia stala frontovou líniou Ruska a NATO.

Mohla by dokonca siahať smerom na sever po Dneper k jadrovej elektrárni Záporožie,

ale francúzske sily by sa možno zdráhali prekročiť rieku do Záporožia, aby nepreťažili ich vojenskú logistiku. Navyše, keďže tento scenár intervencie by zahŕňal možný ruský prielom, Francúzsko by sotva chcelo riskovať stret s Ruskom na východnej strane Dnepra.

Akokoľvek nebezpečný by mohol byť tento priebeh udalostí kvôli veľmi vysokému riziku spustenia tretej svetovej vojny, možné by bolo, že zmrazí pozície oboch strán prinajmenšom pozdĺž južného frontu, a teda by sa mohla vytvoriť situácia pre prímerie. Ukrajinské jednotky by tiež mohli utiecť na západ cez Dneper, ak Rusko preruší kontaktnú líniu, vediac, že ​​Rusi ich pravdepodobne nebudú nasledovať pre riziko zrážok s jednotkami NATO a následného vyvolania 3. svetovej vojny.

To by mohlo Rusku umožniť presadiť plánovanú „bezpečnostnú zónu“ prezidenta Putina, o ktorej hovoril vo svojom volebnom prejave. A to by vytvorilo podmienky pre asymetrické rozdelenie Ukrajiny medzi NATO a Rusko s „nárazníkovou zónou“ na severovýchode Ukrajiny.