Ľudstvo bolo ešte donedávna presvedčené, že zvieratá sú len o niečo viac ako biologické stroje

Tento pohľad sa začal meniť až s Darwinom. Až do dnešného dňa sa však o tom uskutočnilo len málo výskumu. 

Široká koalícia rôznych vedcov preto volá po prehodnotení celého doterajšieho  výskumu. Viacerí z nich vychádzajú z toho, že aj zvieratá majú vedomie.

Ak sa citový život myší až tak veľmi nelíši od ľudského a havrany konajú cieľavedome, tak potom je pre mnohých jasné, že aj zvieratá majú vedomie.

Napísal som viacero publikácií o fenoméne vedomia a v niektorých som -  ako to už pred mnohými desaťročiami ako prvý vyhlásil veľký katolícky teológ a skvelý antropológ, Teilhard de Chardin - vyslovil presvedčenie, že v každej častičke kozmu je prítomné v nejakej forme aj vedomie. 

Preto som samozrejme bol tiež nepochybne presvedčený o tom, že zvieratá sú bytosti s vedomím.

Medzinárodná koalícia niekoľkých desiatok vedcov podpísala „Newyorskú deklaráciu o vedomí zvierat“. Ich cieľom je podnietiť ďalší výskum v tejto oblasti a zvýšiť povedomie pre dobré životné podmienky zvierat.

Autori výroku zameriavajú svoje chápanie vedomia na vnímanie.

 „Ide o otázku, ktoré zvieratá môžu mať subjektívne skúsenosti,“ píšu. To môže zahŕňať zmyslové zážitky - ako je určitý dotyk alebo chuť - alebo skúsenosti, ktoré sa cítia dobre alebo zle, ako je radosť, bolesť a strach.

Existujú silné vedecké dôkazy, že cicavce a vtáky disponujú komplexným vedomím, uvádza sa vo vyhlásení  vedcov. Empirické dôkazy tiež naznačujú, že existuje aspoň reálna možnosť vedomého zážitku pre všetky stavovce, ako aj pre mnohé bezstavovce. Ale ak to existuje, „je nezodpovedné ignorovať túto možnosť pri rozhodovaní, ktoré sa týkajú týchto zvieraťa,“ uzatvára vyhlásenie.

Deklarácia neobsahuje žiadne konkrétne politické odporúčania a medzi signatármi existuje široká škála názorov na morálne, právne a politické otázky. 

Ale existuje zhoda, že istota o vedomí zvierat by mala byť predpokladom na zváženie rizík pre dobré životné podmienky zvierat, uvádza sa v nej.

Webová stránka deklarácie uvádza celý rad štúdií, ktoré poskytujú dôkazy o tom, že zvieratá majú vedomie:

Napr. tím z univerzity v Tübingene v štúdii publikovanej v časopise „Science“ v roku 2020 uviedol, že vrany možno tak vycvičiť, aby hlásili, čo vidia. Vtáky sa naučili používať pohyby hlavy na to, aby oznámili, či dostali vizuálny stimul alebo nie.

Chobotnice sa vyhýbajú bolesti a oceňujú úľavu od bolesti. V experimente sa chobotnice vyhýbali komore, do ktorej dostali injekciu kyseliny octovej. Ak však zvieratá dostali aj lokálnu anestéziu v tejto komore, tak vyvinuli si pre ňu preferenciu.

To všetko je ale možné len procesom uvedomovania si – a ten vzniká vo vedomí.