Latinskoamerickí spojenci Ruska pri vrcholovom stretnutí s EÚ v Bruseli nedovolili jeho odsúdenie v spoločnom vyhlásení !

Nedali sa kúpiť, ani podplatiť a ani obmäkčiť. Scholz, von der Leyen a spol. sa nepresadili. Sklamanie na ich tvárach bolo neprehliadnuteľné – je možné, že mali obavy, že im za to Zelenskyj a Meľnyk poriadne vynadajú a k tomu ešte aj Biden.

Prvý veľký summit EÚ s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku po ôsmich rokoch zatienili spory okolo vyhlásenia o vojne na Ukrajine.

Na dvojdňovom stretnutí v Bruseli sa spojeneckým krajinám s Ruskom ako Nikaragua, Venezuela a Kuba podarilo zabezpečiť, aby text neobsahoval žiadne výslovné odsúdenie vojny a Rusko sa v ňom ani len nespomínalo.

Nikaragua nakoniec nechcela pripustiť ani minimálny kompromis. Dôvodom podľa diplomatov bolo, že sa hovorilo o „vojne proti Ukrajine“ a „potrebe spravodlivého a udržateľného mieru“.

Cieľom EÚ bolo vyhlásením summitu vyslať jasný odkaz ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Malo by mu byť jasné, že je stále viac izolovaný vo svetovom spoločenstve a musí sa obávať ďalších ekonomických nevýhod, ak bude agresívna vojna pokračovať.

Nádejoou bolo, že mocné latinskoamerické krajiny ako Brazília ovplyvnia na summite menšie štáty, aby ich presvedčili, aby odsúdili ruskú útočnú vojnu. Nebolo z toho ale nič.

Summit medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku je viac ako len symbolika. Bruselu ide o zosilnenie vplyvu Európy na celý región, a to aj v súvislosti s tvrdou ekonomickou súťažou s Čínou, ktorá tam rozširuje svoj vplyv.

A ako vždy v tomto čase bolo otázkou:

Dokáže Európa získať zvyšok sveta na svoju stranu, pokiaľ ide o ruskú útočnú vojnu?

Na tomto summite ale musela Európa s trpkosťou uznať a pochopiť, že už je len jedným hlasom z mnohých a že už nie je generálom, ktorého príkazy plnia mnohí.

A musela akceptovať aj to, že jej arogantný postoj z minulosti:

„My určujeme smer a zvyšok sveta ho nasleduje – je už len minulosťou“.