Láska je náročné umenie - staňme sa jej umelcami

Johann Wolfgang Goethe sa o láske vyjadril nasledovne: "Glücklich alleine ist nur die Seele, die liebt.“ "Šťastná je len tá duša, ktorá miluje."  

Môj, už dávno zosnulý priateľ, nezabudnuteľný psychoanalytik a svetový autor, Erich Fromm, povedal o láske: "Die wahre Liebe kann nur in der Ebene des Seins blühen und gedeihen - deshalb ist sie so selten. Die allermeisten Menschen fristen ihr Leben aber in der Ebene des Habens."

Erich Fromm svojou výpoveďou presne charakterizoval tragédiu našej súčasnej spoločnosti. Preložím ju do slovenčiny celkom voľne: "Opravdivá láska môže prekvitať a môže sa jej dariť len v úrovni BYTIA, žiaľ takmer všetci ľudia živoria len v úrovni konzumovania a vlastnenia."  

Tragédia našej doby spočíva v našej neschopnosti vedieť milovať bytostne a s dušou. Naša bytosť sa zaoberá len materiálnymi vecami a materiálnymi súvislosťami, kariérou a peniazmi. V takej bytosti niet miesta na rozvíjanie a kultiváciu bytostnej úrovne a preto v nej nie je ani miesto pre opravdivú lásku. Láska a materializmus, ktorého jediným cieľom je vlastnenie a nadobúdanie si vecí a rozmožovanie luxusu, sú absolútne protiklady. 

Človek, ktorý holduje takémuto materializmu, predáva a či celkom stráca svoju dušu a svoju bytostnú podstatu. Stáva sa kreatúrou bez duše a kde chýba duša, tam láska neexistuje a v ľuďoch bez lásky potom už len narastá bezcitnosť, netolerancia, hrubosť, bezohľadnosť a egoistické koristníctvo. Ľudia dnešnej doby sú doslova posadnutí novou technikou a sú čoraz viac v jej zajatí. 

Celkom strácajú zmysel pre svoje okolie, nedokážu sa tešiť z nádhery prírody, nevedia sa s ňou spojiť, nedokážu sa bytostne tešiť z hviezd na jasnej nočnej oblohe a ich pozorovať, nevedia sa bytostne tešiť z východu slnka a ranných zorí, nevedia sa meditatívne spojiť s NÁDHEROU a ZÁZRAKOM rôznych foriem BYTIA, ktoré nás všade obklopuje a z ktorého môžeme čerpať nekonečné množstvo pozitívnych energií. Namiesto toho chodia ulicami a nákupnými centrami ako bezduché bytosti, zaujaté svojimi mobilmi a ďalšími "úžasnými" technickými komunikačnými vymoženosťami, na ktorých doslova otrocky visia a sú od nich závislí viac ako dojča od svojho cumlíka.

Nechápu asi vôbec neuvedomujú, že vedú totálne neslobodný, doslova vypredaný a stratený život a že tak strácajú, alebo už celkom stratili, najúžasnejšiu potencialitu človeka - schopnosť skutočne MILOVAŤ. 

Milovať tak, že dokažem zo seba nezištne dávať, rozdávať a že som schopný milovať dušu iného človeka a nie hodnotiť a oceňovať len ako obchodník jeho trhovú hodnotu - teda hodnotiť, či je v ňom a či má niečo, čo mi prinesie výhody, niečo, čo možem využiť pre moje ego, niečo čo mi budú iní závidieť, ked to budem mať, keď to bude moje.

Takíto ľudia ale úplne stratili svoju ľudskosť a pozitívnu emocionalitu - stratili ich vo všetkom BYTOSTNOM a samozrejme aj v sexe. U nich je všetko len mechanickým, materiálnym aktom, bez opravdivých a hlbokých citov a pocitov. Všetko sa u nich odohráva len na základe reciprocity a kalkulovania: Niečo za niečo a nikdy nie niečo aj zadarmo a nezištne.

V takých ľuďoch nemôze nikdy vzniknúť pravá láska. 

Západ už dávno stratil schopnosť LÁSKY a doslova programuje ľudí na bezcitné beštie a poslušných otrokov ideologických indoktrinácií slúžiacich biznisu a rozmnožovaniu peňazí bohatých a mocných. Východ je na najlepšej ceste ho napodobniť a kopírovať. Žiaľ, zažíval som to aj na Slovensku, že ľudia už celkom strácajú svoje pôvodné dobré ľudské vlastnosti a len napodobňujú Západ.

Západ však vyniesol aj skvelé osobností, ako Erich Fromm, Sahra Wagenknecht, Eugen Drewermann a ďalší, ktorí ho tvrdo kritizujú a obnažujú jeho pravú tvár. Na Slovensku mi také osobnosti veľmi chýbajú. Na Slovensko som po rokoch života na Západe prišiel prvý raz v roku 1993 a mal som ho veľmi zidealizované. Pod tým dojmom som aj napísal báseň Vyznanie Slovensku. Keď som z neho v roku 2005 natrvalo odišiel,  a vytvoril ju potom, tak by som ju určite už napísal celkom inakšie.

Ukončím moju úvahu Erichom Frommom: "V kom niet lásky, ten akoby ani nebol človekom - je ako stroj, ktorý možno naprogramovať na všetko, teda aj na vraždenie, zabíjanie a deštruktivitu. Taký človek nemôže, nevie a nikdy ani nedokáže milovať."