Láska a poznanie - 1. cast

“Kto poznavanim umocnuje lasku a v laske rozsiruje svoje poznanie, ten miluje a sucasne poznava, a poznava a sucasne miluje.”   

Zivot kazdeho noveho cloveka, kazdeho noveho hosta na nasej planete zacina poznanim a laskou. V laske bol splodeny, s laskou je na tento svet ocakavany a s laskou je na nom aj prijaty. Od prveho momentu, ked otvori oci, zacina objavovat a spoznavat. Objavovanie a spoznavanie je najzakladnejsou potrebou bytostnej existencie cloveka. Prostrednictvom poznavania sa uci dieta objavovat a rozvijat aj lasku. Najprv je to len laska k sebe a laska k matke ako k objektu, ktory sa o neho stara a ho udrzuje na zivote. To znamena, ze najprv ide o instinktivnu lasku, ktora sa pomocou poznavania a objavovania premiena na lasku prirodzenu. 

Prirodzena laska je laska poznavacia a ci laska dana procesom spoznavania. Bez tohto procesu by skutocna a nezistna laska neexistovala a bez fenomenu lasky by neexistovalo ani poznanie. V podstate mozno povedat, ze laska sa rovna poznaniu, co pochopitelne plati aj naopak. 

Preto je najvacsim paradoxom existencie cloveka to, ze  spravidla uz velmi skoro strati afinitu k obom najdolezitejsim aspektom svojho zivota – k laske a poznaniu. Stratia sa mu z dohladu skor, nez si naplno uvedomi, ze bez nich nemoze existovat ani byt stastny. To je dovod, ze potom po cely zivot trpi pocitom, ze sem nepatri, ze nevie, kto je, ze nevie, co tu hlada, a nevie kam ide. Je suzovany a zmietany nepokojom, rozorvavany strachom a muceny osamelostou. 

Ako je nieco take vobec mozne? Ako mozeme stratit to, co je pre nas najdolezitejsie, co je pre nas zivot jeho najvyznamnejsou esenciou?! Ako mozeme odvrhnut a ci si dat zobrat to, k comu sme boli stvoreni: Aby sme milovali a poznavali.

Uz stari Greci vedeli velmi dobre, aky nesmierny vyznam maju pre ludsky zivot eros a gnozis – laska a poznanie. Gnozeologia bola starogrecka disciplina o poznani a o jeho zveladovani. Laska a poznanie boli pre Grekov – ale takisto aj pre starych azijskych filozofov – absolutnym zakladom kozmickeho diania, takpovediac zrkadlovym obrazom najvnutornejsieho principu kozmu tu, na Zemi. V cloveku a v jeho bytí naplnil kozmos zivote, pokial vieme, svoje doterajsie maximum. Ale len v tom cloveku, ktory spoznava, aby mohol milovat! Nie v tom, kto spoznava len preto, aby ovladol, vykoristoval a nicil! 

Filozofia, ktoru Greci rozvinuli a s nevsednou laskou ju neustale zdokonalovali, je dokazom ich velkeho nadsenia pre poznanie. Najvacsi grecki filozofovia ako Sokrates, Platon ci Aristoteles su vynikajucim prikladom toho, ako filozoficke poznanie zuslachtuje myslenie cloveka. Filozofia znaci asi tolko ako laska k pravde ci poznaniu. Len v tomto zmysle by sa kazdy clovek mal stat filozofom, aby sa tak stal “milencom” pravdy a poznania. Ak by zil v zmysle takto chapanej filozofie, tak by sa stal samostatny a vnutorne slobodny a zaroven by sa stal aj skromny v materialnom ohlade, avsak bohaty duchom a naplneny laskou. 

Na nestastie sa ale cesta vyvoja Zapadu zacala uz velmi skoro odlisovat od cesty Vychodu. Zapad postupne coraz vacsmi stracal svoj povodne tiez holisticky pohlad na svet a na zivot a zacal ho vnimat a chapat mechanisticky a takmer vylucne patriarchalne. 

Patriarchalny princip nema vela zmyslu pre lasku. Jeho hlavnym cielom je moc a vlastnictvo. Poznanie, o ktore sa usiluje patriarchat, musi vzdy sluzit len zaujmom moci, ovladania inych a materialneho zisku. 

To znaci, ze poznanie nikdy nebolo chapane ako ideal cloveka, ale ako dolezity nastroj na ovladanie inych. Je to len ucelove zbieranie a zromazdovanie vedomosti a informacii.Princip lasky je principom vsetkeho, co v kozme existuje. Vedeli a hlasali to uz oddavna vsetci vychodni i zapadni mudrci. V podstate existuje aj v tych urovniach kozmu, ktore z nasho povrchneho, len na nas samych a na nasu civilizaciu koncentrovaneho pohladu nevnimame a nebadame. Existuje dokonca uz na urovni prvkov, ktore sa chemickymi vazbami vyhladavaju a “objimaju”, teda viazu a navzajom spajaju. 

Existuje aj v urovni fyziky, kde gravitacna sila objektov pritahuje ine objekty. V tomto zmysle mozno povedat, ze nic v kozme nechce ostat samo a bez kontaktu a preto si vsetko co v nom existuje vyhladava partnera ci partnerov a vsetko v kozme navzajom komunikuje. Rec tejto komunikacie je energeticke ziarenie, pretoze vsetko, co v kozme existuje, vyzaruje a prijima energiu a informacie.

pokracovanie nasleduje