96. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Bol to sám hromovládca – najvyšší boh Slovanov, mocný Perún.

V rukách držal malého chlapca, živého a ohňom vôbec nedotknutého Svätopluka. Predstúpil s ním pre trasúceho sa Rastislava, ktorý sa v tej chvíli scvrkol viac ako o polovicu a pred Perúnom vyzeral len ako malý trpaslík.

Perún opatrne zložil chlapca na pričňu, vzal do ruky kováčovo kladivo a tresol ním na nákovu, z ktorej vyšľahli dva žiarivé blesky. Chytil ich do ruky a mrštil ich do Rastislavovej tváre.

„Čo to robíš, ty prekliaty Perún? Veď nič nevidím – vôbec nič. Oslepol som, som slepý!“

Zakričal zúfalým hlasom nešťastník.

Perún sa zlovestne rozosmial a potom na Rastislava zareval hromovým hlasom:

„Mlč, potrestal som ťa! Už nebudeš nidy viac v živote nič vidieť. Nezslúžiš si nič iné, ako slepotu. Bol si neľudský k tvojmu malému synovcovi. A neváhal si ani okamih a chcel si ho zahubiť v ohni“

Tu sa sen skončil. Keď sa Dobromír ráno prebudil, tak mal na svoj sen takú silnú a živú spomienku, že najprv hodnú chvíľu nevedel, či to bol sen alebo skutočnosť. Keď už ale celkom precitol, tak už obsiahol, že sa  mu to všetko len prisnilo.

Pri raňajkách potom svoj sen porozprával svojej manželke. Tá napokon po malej chvíli premýšľania Dobromírovi povedala:

„Pre mňa je v tomto prípade všetko nad slnko jasné. To naši bohovia ti prostredníctvom tohto sna chceli dať znamenie. Nemáš sa starať o Rastislava ty a máš ho nechať na pokoji. Bohovia našich predkov ho potrestajú sami za to, že sa od nich odvrátil a chce od nás, aby sme vyznávali už len jediného boha Frankov – Krista.

Príde čas, keď mu vezmú zrak a ho oslepia, ako ti to vo sne prezradil Perún. A potom sa stane vládcom Veľkej Moravy Svätopluk.

Ale kedy sa tak stane, to rozhodnú len naši bohovia a nie ty.“

„Ak je tak, potom osud Rastislava prenechám bohom a nebudem sa im do toho miešať. Verím ti milovaná, verím tomu čo mi hovoríš.

Veď si už viackrát v minulosti správne vyložila moje sny.“

Riekol vladyka a bozkal svoju ženu na čelo, čím dal najavo, že si veľmi váži jej múdrosť. Potom ju objal a vydal sa na cestu so svojou družinou, aby prešiel územie svojho kmeňa.

Robieval tak každých desať dní, aby sa presvedčil ako sa darí jeho ľudu.

# # # # # # # # # # # # #

Mocná hrdá Nitra, veľkolepé sídlo kniežaťa Svätopluka, sa chystala na veľkú udalosť. Svätopluk očakával vzácnu návštevu zo vzdialeného Devína.

Mal k nemu prísť sám kráľ Veľkej Moravy – Rastislav. Nešlo však o rodinnú návštevu, ale o pracovnú. Kráľ chcel rokovať so svojím synovcom o dôležitých a naliehavých záležitostiach, ktoré sa týkali domácej i zahraničnej politiky ríše.

Ešte pred dvoma rokmi sa aj Rastislav zdržiaval so svojím dvorom v starobylej Nitre. Potom sa ale presťahoval natrvalo na devínsky hrad, odkiaľ mohol lepšie kontrolovať pohraničné územia Veľkej Moravy. Svoju milovanú Nitru potom prenechal vláde svojho synovca Svätopluka.

Pokračovanie nasleduje