Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 190. pokračovanie

"Tu eri il mio miglore amanto."

 "Ty si bol mojím najlepším milencom."

              + + + + + + + + + + + +

Sloboda sexuality a sloboda ducha navzájom nielen veľmi úzko súvisia, ale sú svojím spôsobom jedno a to isté. Sex je veľmi senzibilným barometrom a indikátorom vnútorneho sveta človeka, jeho pocitov, vnemov, jeho úsudkov a hodnotení, i jeho sociálnej kompetencie, ale samozrejme, že je vždy aj reflexiou jeho morálky a jeho osobnej integrity.

Sex môže byť romantický a nežný, ale môže byť aj vlastnícko zotročujúci, či dokonca až brutálne násilnícky. Na druhej strane však  môže byť aj spirituálne povznášajúci –  indická psychológia hovorí v tom prípade o neanimálnom, meditatívnom sexe, ktorý je stavom aj dokonalého splynutia dvoch milujúcich sa duší.

V tejto svojej modifikácii sa stáva novou, mimoriadne pozitívnou energiou človeka, ktorá ho oslobodzuje od každodennej všednosti. Umožňuje mu hlboké pohľady do vnútra jeho bytosti, kde objavuje také fundmentálne psychické štruktúry, s akými sa nikdy nekonfrontoval. Tak ako pozitívne žitá sexualita človeka pozdvihuje a rozvíja, tak ho egoisticky a mechanicky praktizovaná sexualita znižuje na úroveň animality zvieracieho sveta.

Len ten, kto dokáže v živote nájsť vnútornú slobodu (Erich Fromm: Nur die innere Freiheit veredelt die Seele des Menschen - Len vnútorná sloboda zušľachtí dušu človeka), je schopný eliminovať sexuálne a emocionálne blokády, ktoré naprogramovala do jeho mozgu rigidná patriarchálna sexuálna (ne)morálka, umocnená pojmom hriešnej sexuality, tak ako ju postulovala a démonizovala cirkev.

V takom prípade je človek schopný zažívať – ak je aj fyzicky zdravý – až do vysokého veku uspokojujúcu a intenzívnu sexualitu. Každá forma sexuality – za predpokladu, že žena a muž sú vnútorne slobodní – od objatia, bozku až po náruživú, ničím nespútanú sexualitu, v konečnom efekte odzrkadluje to, ako človek vníma a zažíva toho druhého, ale zároveň aj seba samého.

Veľký nemecký filozof Ludwig Feuerbach vyslovil už takmer pred dvesto rokmi fascinujúcu, ale v podstate aj elementárne samozrejmú ideu:

„Moje slobodné JA sa môže  plnohodnotne rozvíjať a zažívať pocity šťastia len cez iné slobodné TY.“ 

Sexuálna náruživosť a vrúcna intimita sú optimálne možné len v hlbokom a úzkom partnerskom alebo manželskom vzťahu, kde je zároveň plne rešpektovaná úplná autonómia toho druhého. Práve to, a či len to, umožňuje udržať vzťah aj v oblasti sexuality dynamickým, plným pozitívneho napätia a sexuálneho vzruchu.

Pravá, nesfalšovaná náruživosť sexuality je súčasne aj pravou a nesfalšovanou náruživosťou duše a preto nikdy nie len tela

            + + + + + + + + + + + + +

Prvým prednášateľom na kongrese psychológov v Ríme bol taliansky profesor Enzo Arieti. Ginette ho už dávno poznala podľa mena. V odbornom svete bol známy aj ako autor viacerých knižných publikácií a vedeckých článkov. Mal päťdesiat rokov a bol vysokým štíhlym, nápadne dobre vyzerajúcim mužom. Jeho prešedivelé sluchy ostro kontrastovali s ostatnými hustými čiernymi vlasmi, ktorými sa pýšila jeho hlava. Ginette si mimovoľne musela priznať, že už dlho nevidela takého pôsobivého muža.

Profesor Arieti bol všeobecne uznávaným odborníkom pre indickú psychológiu a strávil niekoľko rokov v Indii. Len pred rokom sa vrátil naspäť do Európy.

pokračovanie nasleduje