Kurt Gödel (1906 – 1978), „Mozart“ matematiky: Veľký génius z Brna – najväčší logik od Aristotela

Predkovia Kurta Gödela žili v Brne veľmi dlho a patrili k veľmi starým brnenským rodinám. Aj Kurtov otec Rudolf bol brnenský rodák  - v Brne sa narodil v roku 1874. Keď sa Rudolfoví rodičia odsťahovali do Viedne – jeho matka bola Viedenčanka – tak on ostal žiť v Brne, kde matku pre neho zastupovala teta Anna.

Rudolf sa v roku 1902 v Brne oženil s Marianne Handschuh, ktorej rodičia sa do Brna prisťahovali z nemeckého Porýnia. O štyri roky neskôr, 28. apríla sa im narodil Kurt, budúci matematický génius.

V Brne žil do roku 1924, keď tam zmaturoval. Potom odišiel na vysokoškolské štúdiá do Viedne. Spočiatku štúdií sa nevedel rozhodnúť  medzi matematikou a fyzikou. Fascinovali ho obe. Mal niekoľko skvelých profesorov. Najviac sa mu zapáčil matematik Philipp Furtwängler a aj preto sa napokon rozhodol pre matematiku. Štúdium ukončil roku 1929 dizertáciou na tému O dokonalosti logickej kalkulácie – bola to vynikajúca práca, za ktorú dostal titul doktora matematiky.

V roku 1931  - vo veku len 25 rokov – uverejnil svoju najvýznamnejšiu vedeckú prácu:

„Über formal unentscheidbare Sätze der Principia Mathematica und verwandter Systeme – O formálne nerozhodnuteľných matematických vetách z Principia Mathematica a zo súvisiacich systémov“"

Vo svete matematiky si touto prácou získal veľké meno a ešte v tom roku bol pozvaný do Princetonu do novozaloženého Institute for Advanced Study.

Na pozvanie reagoval až začiatkom roku 1934 a odišiel na tri mesiace do USA. Po návrate do Viedne odišiel v jeseni na liečenie do sanatória. Gödel mal psychické problémy a trpel na stavy depresie a bol aj na psychiatrii. V tom čase sa venoval problematike hypotézy o kontinuite. V  roku 1940 dokázal jej relatívnu neparadoxnosť.

V roku 1938 bol  v Göttingene, kde niekoľko mesiacov mal na univerzite prednášky. Po návrate do Viedne sa zosobášil s Adele Nimbursky Porkert, ktorá bola od neho o 7 rokov staršia a s ktorou chodil už 11 rokov. Kurt svoju Adelu nielen miloval, ale doslova zbožňoval.

V tom istom roku bol po druhý krát v Princetone. Keď sa v roku 1939 vrátil do Viedne, čakalo ho nepríjemné prekvapenie. V tom roku už Rakúsko bolo súčasťou Hitlerovej ríše a školstvo bolo zmenené podľa nemeckého vzoru.  Gödel  prišiel o miesto docenta na viedenskej univerzite a tým aj o svoj príjem. Nové miesto nemal a jeho pokusy, aby našiel niekde prácu boli neúspešné, a to samozrejme ovplyvnilo aj jeho veľmi labilnú psychiku.

Židia už boli prenasledovaní aj vo Viedni a Kurt mal obavy, že bude pokladaný za Žida, aj keď ním nebol, ale v jeho spolku Wiener Kreis, bolo mnoho jeho židovských priateľov, intelektuálov.

Rozhodol sa odísť do USA a po istom čase sa mu podarilo získať vízum a jeho americkí priatelia mu zorganizovali dlhú cestu cez Moskvu, odtiaľ transibírskym expresom do Pekingu. Potom odtiaľ do Tokia a napokon do USA v roku 1940. Sprevádzala ho aj manželka Adele.

V roku 1948 mu bolo udelené občianstvo USA. Od roku 1953 sa stal stálym členom v Institute of Advanced Study a od toho istého roku až do smrti bol profesorom na Princeton University. Jeho povolanie za trvalého profesora ale bolo nejaký čas zadržiavané, lebo niektorí členovia povolávacej komisie boli názoru, že jeden bláznivý profesor s trvalou profesúrou im už úplne stačí. Týmto mužom nebol mienený nikto iný ako Albert Einstein.

V Princetone sa Gödel s Einsteinom veľmi zblížil a stali sa jeden pre druhého najlepším priateľom, a to napriek vekovému rozdielu 27 rokov – poznali sa od roku 1940. Einstein ho ovplyvnil aj v tom, aby sa teoreticko-matematicky venoval aj relativite.

Za svoje  významné a priekopnícke vedecké práce dostal v roku 1951 významnú Einsteinovu cenu a v roku 1974 aj národnú medailu USA za svoje zásluhy pre americkú vedu. Bol aj členom Národnej akadémie vied USA a tiež aj členom Royal Society, ako aj členom iných významných vedeckých organizácií.

Gödel bol samotár, ktorý žil len pre svoju vedu a bolo mu jedno, či trávi svoj život vo svetovom meste Viedeň, alebo v malom provinčnom Princetone.

V neskorších rokoch svojho života sa začal venovať aj matematicko-filozofickým témam a problémom. Pritom svojimi výpoveďami v nejednom prípade odporoval tradičným a platným filozofickým názorom a mnohé z nich jednoznačne odmietal.

Ešte raz, a síce z príležitosti sedemdesiatky Alberta Einsteina, sa venoval téme relativita času. V tejto práci vyslovil a rozviedol tézu, že v „Gödelovom-Univerze“ neexistuje žiadny čas, ktorý odbieha, inými slovami taký čas, ktorý možno pozorovať a ktorý takpovediac postupuje z minulosti do budúcnosti.

Jeho zámer z tejto práce odvodiť absolútny dôkaz existencie Boha mu ale nevyšiel.

Čo nám ostalo po Kurtovi Gödelovi? Je toho veľa a mnoho z tohto veľa bežní ľudia nerozumejú.

Ale pre Brňákov ostala aj hrdosť, že tento významný vedec bol jednym z nich – a pre všetkých Čechov dobrý pocit, že Gödel vyšiel z ich českej kultúry.

A keďže ja som v srdci ostal navždy Čechoslovák, tak ma veľmi teší, že tento muž sa narodil na území niekdajšieho Československa a že v ňom prežil aj niekoľko rokov.