Kult krásy ľudského tela rozvinuli a zdokonalili starí Egypťania

Starí Egypťania nesmierne holdovali kultu krásy, a to nielen ženskej, ale i mužskej. V starom Egypte bolo úplne samozrejmé a nikto sa nad tým nepozastavoval, že aj muži používali prevažnú časť z toho, čo my dnes rozumieme len ako rekvizity a doplnky ženskej kozmetiky

Staroegyptská kozmetika a umenie pestovania tela boli veľmi vysoko rozvinuté už pred viac ako 3600 rokmi, a novovek už nevymyslel v tomto smere takmer nič nové.

Aby to bolo možné,  tak Egypt musel rozvinúť vysoko vyspelý kozmetický priemysel, pretože spotreba kozmetických prostriedkov bola neobvykle vysoká nielen v bežnom živote, ale aj v oblasti religióznych kultov a rituálov. V období faraóna Amenofisa IV. (Echnatona) tento priemysel bol už pomerne starý, s dlhodobou tradíciou a veľkým množstvom stálych zákazníkov.

Egypťania veľmi obľubovali najrôznejšie voňavky, krémy, mastičky a mydlá. Za Amenofisa IV. bolo veľkou záľubou - pre tých, ktorí si to mohli dovoliť - nosiť pri istých príležitostiach na hlave malý kužeľ z rôznych voňavých mastí. Mal tvar klobúčika a na hlave bol upevnený farebnou stuhou; väčšinou sa nosil pri oslavách a sviatkoch.

Údržbe a pestovaniu tela sa nevenoval s obľubou a pocitom povinnosti len obrovský dvor faraóna Amenofisa (samozrejme, že to platilo aj pre predošlé generácie), teda bohatí a zámožní, ale aj obyčajní a drobní ľudia ako remeselníci, stavební robotníci, vojaci, služobníci a služobné.

V každom prípade mali  zmluvne zaručenú každodennú malú porciu voňavého oleja používaného na natieranie tela. V starom Egypte bolo takpovediac povinnosťou, vštepovanou výchovou, že každý sa aspoň raz denne umýval a naolejoval. Mydlo bolo za Amenofisa IV. ešte neznámym prostriedkom, a tak sa používala len voda a tiež bolo zaužívané, že hrubšia vrstva špiny, obyčajne nadobudnutá pri práci, sa zoškrabovala špeciálnym náradím pripomínajúcim našu kefu.

Udržovanie tela malo však pôvod v praktickej potrebe a až neskôr sa rozvinulo k spoločenskej a módnej záležitosti, so stále novými rafinesami. Suché a horúce klíma Egypta, ktorý je z obrovskej časti len púšťou, kde kožu a telo vysušujúci páliaci pieskový vietor, a slnko hrejúce počas celých mesiacov ako žeravá pec, to všetko doslova vyžadovali. A preto obyvatelia tejto krajiny pravidelne robili niečo, čo by chránilo a udržovalo ich pokožku pred extrémne nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.

Bohatí používali na čistenie a krémovanie tela drahý a veľmi vzácny olej z ruží, eventuálne aj ďalšie drahé druhy oleja. Chudobní si pre tieto potreby však mohli dovoliť len lacný ricínový olej.

Archeológia ale objavila, že produkcia umelých olejov a krémov nebola vynálezom vyspelej staroegyptskej civilizácie, ale že ich poznali už aj ľudia predhistorickej epochy.

V starom Egypte sa tiež hodne používala myrha, kadidlo a rôzne voňavé korienky a rastliny, ktoré spaľovaním vydávali príjemné vône. Tieto slúžili v prvom rade ako obete pre bohov, ale aj k spríjemneniu života a v mnohých prípadoch sa verilo aj na ich magickú moc.

Tie, ktoré sa vyznačovali príjemnými omamnými vôňami sa v starom Egypte stali symbolom erotiky a života. A tie, ktoré nepríjemne zapáchali a odpudzovali, tie naproti tomu symbolizovali hnilobu, úpadok, rozpad a smrť.