Kto si nepoloží otázku: Kým sa chcem stať ja sám? - ten nebude nikdy slobodný

Len ten, kto má odvahu byť neposlušným, len ten dokáže ignorovať skostnatelé a nebezpečne iracionálne autority. A naviac, takýto človek dokáže prejaviť aj súcit a milosrdenstvo. Kto sa dá navliecť do zvieracej kazajky poslušnosti, ten časom stratí nielen vlastnú slobodu, ale stratí aj slobodu rozhodovania sa a prenechá rozhodovanie za seba len autorite, ktorá ho ovláda a ktorú slepo poslúcha. Taký človek je schopný bez premýšľania vykonať všetky príkazy autority, dokonca aj vtedy, ak tieto príkazy sa priečia humánnosti a sociálnemu cíteniu. 

Kto je poslušný a je poslušný vždy a za každú cenu, ten je človekom, ktorého ovláda strach. Je to strach pred zmenou. Strach v nás vyvoláva predstava, že by sme mali v našom zabehanom živote, ktorého priebeh určujú patriarchálne autority - predovšetkým patriarchálny, monoteistický boh, ktorého údajní zástupcovia na Zemi, kňazi, nás deformujú a ohýbajú k poslušnosti, ktorá z nás robí neslobodné indivíduá, plné strachu a neistoty pred autoritami - niečo zmeniť.

Extrémne sa to prejavuje v islame, ale aj v kresťanstve stredoveku.

Uniknúť z väzenia neslobody a oddanej poslušnosti dokáže len ten, kto sa rozhodne pre zmenu vo svojom živote a to pre zmenu radikálnu. Prvý a rozhodný krok k tomu je stať sa neposlušným a voči autoritám oportunistický. Dôležité pritom je dennodenne si opakovať vetu: "Ak naozaj niečo chcem, tak to aj dosiahnem." 

Pri tomto procese postupného sa oslobodzovania a nadobúdania vnútornej slobody si treba uvedomiť, že realizovať to dokážem len vtedy, ak budem schopný sa navždy rozlúčiť s názormi a presvedčeniami, ktoré ma deformovali, na ktoré som ale veril a im dôveroval, lebo som bol presvedčený, že sú absolútnou pravdou, nakoľko ma nimi indoktrinovala autorita, o ktorej som si myslel , že je neomylná.