Úvodná stránka > Kto sam nezazil bolest a utrpenie, sotva sa nauci, co je pocit skutocneho stastia - 1. cast
Kto sam nezazil bolest a utrpenie, sotva sa nauci, co je pocit skutocneho stastia - 1. cast
31.01.2015 10:54
Bolest, nestastie a utrpenie
Ludsky zivot, ako aj vsetko ostatne v kozme, podlieha neustalej zmene. Nas zivot je nepatrnym kusockom evolucie a evolucia je charakterizovana nepretrzitym postupom dopredu za sucasneho zasahovania zmien. Nic v takejto forme zivota nemoze byt trvale a nepremenne. Nas zivot je plny premien, zmien a zvratov. Je suctom kulminacii a padov. Je plny radostnych, menej radostnych i neradostnych situacii a momentov. Kazdy z nas ich musi akceptovat, zvladnut a s nimi zit. Z toho dovodu patri k nasmu zivotu nielen radost a stastie, ale aj nestastie, bolest a utrpenie.
Na tomto mieste si dovolim vyslovit isty zdanlivy paradox: Naucme sa nebyt nestastni, ak sa nam prihodi nejake nestastie a nezufajme, ak nas v zivote postretne sklamanie, choroba ci utrpenie.
Niektore azijske filozofie pracuju s velkou oblubou s paradoxami. A to s takymi paradoxami, ktore cloveku nachadzajucemu sa v istych, na prvy pohlad neprekonatelnych okolnostiach zivota, pomozu preniest sa cez ne a ich zvladnut. Pravda, za predpokladu, ze uz davnejsie pochopil hlboku zivotnu pravdu a vyznam takych paradoxov.
Horeuvedeny paradox ma nasledovne, velmi jednoduche riesenie. Len ten, kto pochopi, ze obdobia nestastia, tazkosti a sklamani maju pre kazdy jednotlivy ludsky zivot aj velky pozitivny vyznam, dokaze z neho urobit velmi vela nielen pre seba, ale predovsetkym aj pre druhych.
Ten, ktoreho zivot na zaklade istych vynimocnych okolnosti (napr., ze sa narodil do bohatej rodiny) prebieha zdanlivo stastne a neproblematicky, ten sa nezriedkavo stava egoisticky, bezohladny, nafukany a netolerantny. Uz v tychto vlastnostiach sa vsak ukryva zarodok jeho buduceho nestastia a nespokojnosti. A to je dovod, pre ktory sme v predoslom povedali, ze zivot takeho cloveka prebieha len zdanlivo stastne. Opravdive stastie sa obycajne rodi az z poznania nestastia a v konfrontacii s utrpenim.
Kto nevie, co je nestastie a utrpenie, ten ani nemoze pochopit a precitit bolesti a tazky udel inych ludi, takych ludi, ktori sa kazdy den musia borit s obrovskymi tazkostami a problemami, aby vobec prezili. Nevie pochopit ludi, ktori su nekonecne vdacni za kazdy, aj ten najmensi okamih stastia, ktory mozu zazit. Kto je vzdy len “hore” a nevie, aky pretazky, plny stradania je zivot tam “dole”, ten nikdy nepochopi, ake velke moze byt kazde male a kratke stastie a nepochopi, ze prave male stastie je najvacsim stastim, lebo vyvrelo a sa zrodilo samo zo seba. Nepotrebovalo ani peniaze ani drahe veci. Povstalo a vzniko tam, kde vacsina ludi nevie zbadat a objavit nijake stastie.
Filozofia utrpenia a ci filozofia, ktora pomaha cloveku vediet zit aj s utrpenim, je filozofiou trpezlivosti a pokory. Uci cloveka, ze trpezlivost je nesmierne dolezitym momentom jeho zivota. Kto nevie byt trpezlivy, kto nevie cakat, ten sa nikdy nedocka toho, ze sa nauci byt takym clovekom, ktory vie byt stastny v kazdej situacii svojho zivota. Tu sa znova vraciame k paradoxu, ktory sme uviedli na zaciatku. Kto sa dokaze vyrovnat s nestastim, ktore ho postretne, ten z neho vie vytazit aj jeho pozitivne stranky, a tak ho svojim sposobom premenit na stastie. Nemusi to byt hned, ale mozno az po nejakom case.
Viem velmi dobre, o com tu hovorim, lebo hovorim z vlastnej skusenosti. Pochadzam z rozvedeneho manzelstva. Musel som zazit rozvod svojich rodicov uz ako trojrocne dieta. Niet horsej skusenosti pre male dieta nez rozvod jeho rodicov v nepriatelstve a nenavisti, co je este o to horsie, ak sa tieto ich negativne emocie nakoniec obratia proti nemu. Aj v mojom pripade to bolo tak. Neopravneny hnev mojho otca sa velmi casto obracal voci mne. Vzdy sa na mna nesmierne rozhneval, ked som prejavil tuzbu navstivit moju matku, ktora pri rozvodovom konani nedostala pravo ponechat si svojho syna. To su tazke rany na cely zivot. Pre dieta je takyto vztah s otcom nepochopitelny a takmer vzdy bud na nom stroskota alebo otca smrtelne znenavidi. Mne sa neudialo ani jedno ani druhe - rokmi som dokazal na mojom nestasti malého dietata zosilniet, oslobodit sa z neho a pretavit ho do pozitivneho poľa psychologickeho a moje skusenosti s ním spravili zo mna cloveka hlbaveho, neustale sa zamyslajuceho a reflektujuceho a rozvijajuceho svoj intelekt a hladajuceho nove a nove horizonty poznania.
bude nasledovat 2. cast