Kto chce pochopiť démona kapitalizmu, musí spoznať Marxa. Ježiš a Marx majú spoločné veľa

Trier obdivujem pre jeho rímske dejiny a uctievam, lebo sa tam pred 200 rokmi narodil Karol Marx. Tento rok, 14. septembra, bolo 150 rokov, keď v Hamburgu uzrelo svetlo sveta jeho najslávnejšie dielo – KAPITÁL. Jeho druhý a tretí diel vydal po Marxovej smrti jeho najlepší priateľ a zároveň aj dobrodinec, ktorý mu pomáhal finančne, Friedrich Engels.

Keď zavítam do tohto fascinujúceho mesta, tak sa vždy prejdem aj okolo domu, kde 5. mája uzrel svetlo sveta geniálny Karol Marx.

Dnes – po rokoch výsmechu a znevažovania K. Marxa Západom – patrí toto jedinečné dielo ku kultúrnemu dedičstvu UNESCO.

Je jedinečné a nenapodobniteľné v tom, že jeho autor bol prvým človekom na svete, ktorý odhalil a stigmatizoval úplne detailne a absolútne radikálne a vo všetkých aspektoch brutalitu a bezohľadne neľútostné vykorisťovanie kapitalizmu.

O Marxovi exaktne platí výpoveď Biblie, vztiahnutá na Ježiša: „Prišiel medzi svojich a oni ho neprijali.“

V dnešnej dobe, keď sa vytvorila najhoršia forma kapitalizmu, globálny kapitalizmus („vlk“ v rúchu baránka), sa opať prebudil záujem o Marxa.

A to dokonca aj v západnom svete a je veľa západných pokrokových ekonómov, ktorí argumentujú  Marxovými výpoveďami. A záujem o Marxa bude na budúci rok ešte väčší, lebo sa bude oslavovať jeho narodenie pred 200 rokmi.

Marx ako prvý analyticky perfektne predpovedal pád kapitalizmu a rozpad spoločnosti založenej na jeho zákonoch.

Zdôvodnil vo svojej fundamentálnej kritike kapitalizmu jeho princíp založený na vykorisťovaní a zúbožení obrovských más svetového proletariátu. Všetko to, čo o „anatómii“ deštruktivity kapitalizmu svojím perom napísal, nedokázali vykynožiť a vyvrátiť tisícky učených a vyškolených antimarxistov a odporcov Marxa.

Mohol by som dlho vymenúvať aj ďalšie početné paralely medzi Marxom a Kristom. Tu spomeniem jednu, tú najdôležitejšiu. Marx neprišiel preto, aby založil marxizmus, urobili to až iní a rovnako Kristus neprišiel preto, aby založil kresťanstvo, urobili to až iní.

Dominantnosť a nevyvrátiteľnosť Marxovej kritiky kapitalizmu spočíva v tom, že dôkladne analyzoval –  novými pojmami a špeciálnou vlastnou rečou – všetky chyby a nedostatky systému a majstrovsky zadefinoval ich príčiny.

Ekonomický zákon kapitalizmu a zisky, ktoré produkoval len vďaka práci, ktorá vykorisťovala, označil za prekliatie vykorisťovaných a za predpeklie, v ktorom musia len živoriť.

Dnes je nemálo neoliberálov a i neokonzervatívcov, ktorí zdôrazňujú a podčiarkujú živú a dynamickú aktualitu a platnosť Marxových protikapitalistických téz aj v našej epoche.

Marx je moja obľúbená téma a už som ňom veľa písal pri rôznych príležitostiach. Je aj v mojej knihe Najväčší géniovia západnej civilizácie, ktorú som vydal pred štvrťstoročím v Bratislave.

Mohol by som tu uviesť ešte celé strany fascinujúcich faktov o Marxovi a jeho prácach. Musím sa ale brzdiť a preto už len niekoľko viet na záver.

Marx je pre ekonomiku, ale i pre politiku, niečo podobné ako Einstein pre fyziku. Jeho KAPITÁL je „teóriou relativity“ kapitalizmu.

Dokázal, že kapitalizmus môže fungovať len na báze vykorisťovania. Pracujúca trieda produkuje nadhodnotu, to znamená, že vytvorí svojou prácou oveľa vyššiu hodnotu, ako je hodnota mzdy, ktorú za ňu dostane.

Kapitalizmus je možny len preto, že pracujúci proletariát nevlastnil nič iné, len možnosť predať svoju pracovnú silu. Kto chcel dostať prácu od majiteľov výrobných prostriedkov, ten musel akceptovať mzdu, aká mu bola ponuknutá. A tá bola mizerne žobrácka.

Niečo také je však fundamentálne antidemokratické a zároveň aj nehumánne. Preto kapitalizmus – a o to viac globálny turbokapitalizmus našich dní – je nevyhnutne antidemokratický.

Kapitalizmus sa síce ešte „nezrútil“ – dosiaľ sa masy ešte stále nechali zbalamutiť jeho rafinovanými ideológmi. Ale čoraz viac sa prejavuje – a masy si to postupne uvedomujú – elementárna slabina a či klamstvo jeho ideológie:

„Kapitalizmus daruje ľudstvu blahobyt pre všetkých.“

Táto lživá výpoveď je čoraz vzdialenejšia od tvrdej kapitalistickej reality, ktorá vytvára čoraz väčšiu a brutálnejšiu chudobu, neustále vyvoláva nové vojny a bezohľadne ničí prírodné zdroje planéty a przní jej pôvodne „prekrásnu a zdravú tvár“.