Kto chce pochopiť démona kapitalizmu, musí bezpodmienečne spoznať Karola Marxa

Trier obdivujem a navštevujem pre jeho starorímske dejiny, ktoré v ňom zanechali veľké množstvo veľkolepých „stôp“, ktoré možno študovať - ak človek má vzťah k histórii - a sa v nich doslova kochať. V tých časoch bol aj hlavným mestom Západorímskej ríše.

Keď zavítam do tohto fascinujúceho mesta, tak sa vždy prejdem aj okolo domu, kde 5. mája 1818 uzrel svetlo sveta geniálny Karol Marx, veľký bojovník za práva utláčaných a vykorisťovaných. Dnes je v rodnom dome Marxa jeho múzeum.

14. septembra bude 153 rokov, keď v Hamburgu vyšlo jeho najslávnejšie dielo – KAPITÁL. Jeho druhý a tretí diel vydal po Marxovej smrti jeho najlepší priateľ a zároveň aj dobrodinec, ktorý mu pomáhal finančne, Friedrich Engels.

Dnes – po mnohých rokoch výsmechu a znevažovania K. Marxa Západom – patrí toto jedinečné dielo ku kultúrnemu dedičstvu UNESCO.

Je jedinečné a nenapodobniteľné v tom, že jeho autor bol prvým človekom na svete, ktorý odhalil a stigmatizoval úplne detailne a absolútne radikálne a vo všetkých aspektoch brutalitu a bezohľadne neľútostné vykorisťovanie kapitalizmu. Tento len na zisk a na koncentráciu bohatstva v rukách nepatrnej časti ľudstva orientovaný systém, ťažil v 19. storočí z toho, že tvrdo pracujúcim robotníkom a nádenníkom vyplácal len hldovú mzdu.

O Marxovi exaktne platí výpoveď Biblie, vztiahnutá na Ježiša: „Prišiel medzi svojich a oni ho neprijali.“

V dnešnej dobe, keď sa vytvorila najhoršia forma kapitalizmu, globálny kapitalizmus („vlk“ v rúchu baránka), sa opať prebudil záujem o Marxa.

A to dokonca aj v západnom svete a je veľa západných pokrokových ekonómov, ktorí odrazu argumentujú dávnymi Marxovými výpoveďami.

Marx ako prvý analyticky perfektne predpovedal pád kapitalizmu a rozpad spoločnosti založenej na jeho zákonoch.

Zdôvodnil vo svojej fundamentálnej kritike kapitalizmu jeho princíp založený na vykorisťovaní a zúbožení obrovských más svetového proletariátu. Všetko to, čo o „anatómii“ deštruktivity kapitalizmu svojím perom napísal, nedokázali vykynožiť a vyvrátiť tisícky učených a vyškolených antimarxistov a odporcov Marxa.

Dominantnosť a nevyvrátiteľnosť Marxovej kritiky kapitalizmu spočíva v tom, že dôkladne analyzoval –  novými pojmami a špeciálnou vlastnou rečou – všetky chyby a nedostatky systému a majstrovsky zadefinoval ich príčiny.

Ekonomický zákon kapitalizmu a zisky, ktoré produkoval len vďaka práci, ktorá vykorisťovala, označil za prekliatie vykorisťovaných a za predpeklie, v ktorom musia len živoriť.

Dnes je nemálo neoliberálov a i neokonzervatívcov, ktorí zdôrazňujú a podčiarkujú živú a dynamickú aktualitu a platnosť Marxových protikapitalistických téz aj v našej epoche.

Marx je pre ekonomiku, ale i pre politiku, niečo podobné ako Einstein pre fyziku. Jeho KAPITÁL je „teóriou relativity“ kapitalizmu.

Dokázal, že kapitalizmus môže fungovať len na báze vykorisťovania. Pracujúca trieda produkuje nadhodnotu, to znamená, že vytvorí svojou prácou oveľa vyššiu hodnotu, ako je hodnota mzdy, ktorú za ňu dostane.

Kapitalizmus je možny len preto, že pracujúci proletariát nevlastnil nič iné, len možnosť predať svoju pracovnú silu. Kto chcel dostať prácu od majiteľov výrobných prostriedkov, ten musel akceptovať mzdu, aká mu bola ponuknutá. A tá bola mizerne žobrácka.

Niečo také je však fundamentálne antidemokratické a zároveň aj nehumánne. Preto kapitalizmus – a o to viac globálny turbokapitalizmus našich dní – je nevyhnutne antidemokratický.

Kapitalizmus sa síce ešte „nezrútil“, lebo dosiaľ sa masy ešte stále nechali zbalamutiť jeho rafinovanými ideológmi. Ale čoraz viac sa prejavuje – a masy si to postupne uvedomujú – elementárna slabina a či klamstvo jeho ideológie:

„Kapitalizmus daruje ľudstvu blahobyt pre všetkých.“

Táto lživá výpoveď je čoraz vzdialenejšia od tvrdej kapitalistickej reality, ktorá vytvára čoraz väčšiu a brutálnejšiu chudobu, neustále vyvoláva nové vojny a bezohľadne ničí prírodné zdroje planéty a przní jej pôvodne „prekrásnu a zdravú tvár“.

Marx, ktorý mal v mladých rokoch pred sebou skvelú kariéru ako vynikajúci právnik a prvotidn žurnalista, však zvolil inú cestu životom. Ziekol sa reálnej výhloiadky na veĺké peniaze a bohatstvo a vydal sa na tŕnistu cestu muža bojujúceho za svoje ideály a za práva najúbohejších.

Ako politicky prenasledovaný, strávil prevažnú časť života v exile.

Zomrel v chudobe v londýnskom exile v roku 1883 – pochovoaný je v Londýne na cintoríne Highgate Cemetery.