Kozmická evolúcia z pohľadu materialistickej fyziky

V súčasnosti je veľká časť astrofyzikov presvedčená o tom, že kozmos začal svoju existenciu asi pred 15 miliárd rokmi veľkým treskom a odvtedy nepretržite expanduje (sú však fyzici – ako napr. Jean Charon – ktorí sú presvedčení, že evolúcia je dôsledok „spolupráce“ hmoty a kozmického vedomia). 

Asi stotinu sekundy po veľkej explózii sa univerzum ochladilo na 100 miliárd stupňov a pozostávalo z homogénneho konglomerátu hmoty a žiarenia a možno povedať, že medzi nimi nebol takmer žiadny rozdiel. Približne po troch minútach, keď už boli vytvorné neutróny a protóny, tak sa začali spájať do jadier vodíka.

Následne to trvalo približne 700 000 rokov, kým veľká energia žiarenia poklesla do tej miery, že hmotné jadrá si mohli zachytiť už existujúce elektróny a udržať si ich. To bol čas vytvárania prvých atómov.

V tomto štádiu vývoja sa kozmos stal priepustnejší pre žiarenie, lebo v ňom bolo čoraz menej voľných elektrónov. Hmota sa začala oddeľovať od energie, a to čo bolo JEDNO, rozdelilo sa na DVOJE. V tejto fáze sa mohli začať vytvárať hviezdy a galaxie. Evolúcia hmoty pokračovala vo hviezdach, lebo termonukleárne procesy, ktoré v nich prebiehali, mali za následok vznik početných chemických prvkov.

Na začiatku bol kozmos nediferencovaným konglomerátom kvantových energií a nachádzal sa v stave mimoriadne vysokej symetrie a nepredstaviteľne vysokej teploty. Z toho dôvodu bol kozmos v tom stave extrémne jednoduchý. Až keď sa v priebehu veľmi rýchlo postupujúcej dilatácie ochladil, začali sa vytvárať hmotné štruktúry a strácal svoju jedoduchosť.

Na tomto mieste zdôraznime istý paradox - až dodnes sa nepodarilo dať odpoveď na otázku, odkiaľ a prečo majú častice svoju konkrétnu hmotu. 

Najnovšia hypotéza hovorí, že celý kozmos je vyplnený takzvaným Higgs-poľom (Higgs je anglický fyzik), ktoré je v každom bode kozmu identické. Podľa tejto teórie prepožičiava Higgs-pole časticiam ich hmotu. 

Z fyziky vieme, že niečo také je možné. Ako príklad si vezmime gravitačné pole. Ak zdvihneme zo zeme kameň, povedzme do výšky našej hlavy (čo zároveň znamená, že sme zmenili jeho polohu v gravitačnom poli Zeme presunom na iné miesto), tak sme zvýšili jeho pôvodnú potenciálnu energiu o istú hodnotu a tým sme mu - presne v zmysle Einsteinovho vzťahu medzi energiou a hmotou - pridali dodatočnú "hmotu". 

Z teórie Higgs-poľa vyplýva aj to, prečo častice majú rôzne hmotnosti. Je to preto, lebo ich väzba na neho je rôzne veľká. Možeme to vyjadriť aj tak, že Higgs-pole ich priťahuje rôznymi silami. Tie, ktoré priťahuje silnejšie, sú ťažšie, tie, ktoré priťahuje slabšie, tie sú ľahšie.

Treba však podotknúť, že kozmos by sa s istotou vyvíjal celkom inakšie, keby v ňom platili iné prírodné zákony a ovládali ho iné fyzikálne konštanty, ako ich poznáme v našom kozme.

Ako je to však s prírodnými zákonmi? Vyvíjajú sa tiež, alebo sú navždy nemenné? Možno, že vznikli práve v okamihu veľkého tresku, ale možné je aj to, že vznikali postupne.