Koniec ničenia nie je vo výhľade - atlantický dážďový prales v Brazílii sa neustále zmenšuje.

V roku 2013 bolo v sedemnástich brazílskych spolkových krajinách, v ktorých sa tento prales rozprestiera, vyrúbaných z neho 240 štvorcových kilometrov.To je o 9 percent viac, ako bolo vyrúbané v roku 2012.
Atlantický dážďový prales v Brazílii je o.i. aj preto taký vzácny, že len málokde žije tak veľa rôznych druhov zvierat, vtákov a hmyzu, ako tam. Patrí k tým tropickým ekosystémom na svete, ktoré sú najviac ohrozené bezohľadným koristníctvom veľkých drevárskych koncernov. Za uplynulých 28 rokov bolo zničených až 19 000 štvorcových kilometrov tohoto nádherného pralesu, ktorý naša planéta tisísročia udržiavala v rozkvete a neopísateľnej jedinečnosti. Celkove ostalo z neho už len 10 percent. Stačilo niekoľko desaťročí, aby ho biely človek takmer úplne zničil, a to so všetkým čo v ňom je, teda aj s Indiánmi, ktorí v ňom žili v rešpekte a pokore pred ním.
Atlantický dážďový prales sa rozprestiera - lepšie povedané, sa rozprestieral - od východného pobrežia Brazílie až do Argentíny a Paraguaya. V súčasnosti je v Brazílii už len 12, 5 percent dážďových pralesov z niekdajších 1,3 miliónov štvorcových kilometrov.
To, čo robí naša západná civilizácia s týmito najvzácnejšími časťami našej prírody, ktoré sú súčasne aj našimi zelenými pľúcami, je nielen maximálne trestuhodné, ale aj sebavražedné, lebo tým, že ničíme vo veľkom rozsahu tieto obrovské lesy, ktoré nám darúvajú aj náš dych - kyslík - tak tým v pravom slova zmysle, zadúšame sami seba.