Koniec moci kancelárky už budúci týždeň? Médiá: Neohrozujte stabilitu krajiny politikou, ktorú už nikto nechce!

Bolo to v lete 2015, keď Merkel v štýle veľkej diktátorky rozhodla, že do Nemecka (a tým aj do EÚ) môžu vtrhnúť státisícky utečencov bez kontrol, pričom veľká časť z nich boli vrahovia, znásilňovatelia, teroristi, islamisti a ďalší kriminálníci, ktorých jediným cieľom bolo rozbíjať, zneužívať a využívať spoločnosť a zavádzať do nej politický islam.

Prvé mesiace merkelovskej utečeneckej politiky boli oslavované veľkou časťou obyvateľstva, postupne sa však začalo dostavovať vytrezvenie. A veľké prebudenie naivných a zaslepených bolo iniciované pamätnou silvestrovskou nocou v Kolíne, v roku 2016, keď divoké hordy utečencov pred očami bezmocných policajtov dlhé minúty prenasledovali a sexuálne obťažovali i zásilňovali početné Kolínčanky na posvätnom mieste Kolínčanov – priamo pred ich veľkolepým svätoznámym Dómom.

Teraz ale situácia v Berlíne už politicky eskalovala a minister vnútra Horst Seehofer, ktorý kancelárku už dlšiu dobu ženie pre jej utečeneckú politiku do úzkych, môže už v pondelok všetko ukončiť. Ak Merkel nepristúpi na to, čo žiada Seehofer (nových utečencov už nevpúšťať cez nemecké hranice, ale ich posielať späť – to znamená prísnu kontrolu hraníc) a čo Merkel striktne odmieta, tak šéf CSU sa môže ministerským dekrétom vzoprieť vôli Merkel, a tak presadiť svoje vlastné rozhodnutie. Očakáva sa, že tak môže urobiť už v pondelok.

Merkel má potom len dve možnosti. Akceptovať Seehoferove rozhodnutie, čo bude znamenať totálny pád jej autority, a to aj v cudzine. Alebo ministra prepustí a vymenuje iného. V tom prípade Seehofer, ako šéf CSU takmer s istotou zruší prastaré spojenectvo CSU s CDU a ich Únia prestane existovať. To znamená koniec vlády koalície a vznik politickej krízy, aká v povojnovom Nemecku ešte nebola.

Nemecké média k situácii píšu (tie médiá, ktoré kancelárku devótne ešte pred rokom vynášali až do neba):

Od istého času stojí kancelárka v Európe osamotene so svojou utečeneckou politikou. Odrazu už nikto nie je za merkelovskú politiku otvorených  hraníc pre každého. Nielen Poliaci a Maďari, ale už aj Rakúšania, Dáni a Francúzi robia v tomto smere čoraz restriktívnejšiu politiku.

Macron, na rozdiel od kancelárky, medzičasom už presne rozlišuje medzi politickými utečencami a ekonomickými migrantami.

V Junge Freiheit sa možno dočítať, že kancelárka sa musí veľmi zamyslieť nad svojou politickou budúcnosťou, lebo jej autorita sa čoraz viac rozplýva a že svojou politikou rozbila jednotu Nemecka a že rozbíja aj spoločenstvo CDU a CSU.

Takzvané európske riešenie azylovej politiky, ktoré Merkel svojím politickým odporcom na čele so Sehoferom už tri roky sľubuje, ešte stále neexistuje a šanca na jeho realizáciu je takmer nulová.

Len po troch mesiacoch vlády novej koalície dosiahla politická kríza v Berlíne taký stupeň ako v minulosti dosiaľ ešte nikdy.