Konečne! Viceprezident Imámov Francúzska: „Islam a islamizmus je to isté“

Bol na takéto priznanie nutný až krvavý atenát v Nice? Jeden z najvýznamnejších francúzskych moslimov, hlavný imám mesta Nimes a viceprezident Imámov Francúzska, Hocine Drouiche, odstúpil zo všetkých svojich religióznych funkcií len niekoľko hodín po strašnom krviprelievaní v Nice.

Okrem iného povedal, že dúfa, že vo všetkých mešitách, a to nielen vo Francúzsku, sa bude hovoriť o atentáte a rozoberať jeho príčiny a prízvukovať, že niečo také nemá miesto v islame. Na druhej strane ale vyslovil aj obavu, že tomu tak nebude.

Drouiche bol aj kandidátom na funkciu imáma Veľkej mešity v Paríži.

Jeho verejné vyhlásenie, ktorým atakuje, kompromituje a doslova znevažuje relígiu, do ktorej sa narodil, v nej vyrastal a pre ktorú dlhé roky zastával vysoké miesta, je prvým takýmto kritickým aktom významného predstaviteľa islamu.

Som zvedavý, aká bude na to reakcia islamského sveta, lebo tá v tomto prípade musí prísť. Je to totiž obrovská odvaha postaviť sa takto proti svetu islamu a ho verejne označiť ako niečo identické s islamizmom, teda s terorizmom.

Drouichemu sa však môže stať niečo podobné ako v prípade indického spisovateľa Salmana Rushdieho, moslima, žijúceho v Anglicku, ktorý bol v roku 1989 odsúdený na smrť najvyššími iránskymi moslimskými autoritami, pričom boli vyzvaní všetci moslimovia vo svete, že sú oprávnení a povinní ho zavraždiť. Dôvodom pre tento rozsudok bola jeho kniha, Satanské verše, vydaná v roku 1988, v ktorej, podľa jeho „sudcov“, sa dopustil ťažkých urážok Mohameda, islamu a Koránu. Na jeho hlavu bola vyhlásená odmena milión dolárov. Rushdi sa musel skrývať a museli ho strážiť. Rozsudok platí dodnes a tento rok vo februári oznámili iránske média, že táto suma bola zvýšená na 4 milióny.

Drouiche povedal, že svojím rozhodnutím odstúpiť dáva najavo, že úplne odmieta nekompetentné islamské orgány a inštitúcie, ktoré nerobia vôbec nič  pre sociálny mier a pre mierové spolunažívanie príslušníkov všetkých monoteistických relígií: islamu, kresťanstva a židovstva. A  že len neustále nezmyselne opakujú, že žiadny islamský extrémizmus neexistuje.

Už po novembrovom islamistickom masakre v Paríži vyhlásil, že  moslimovia si musia konečne uvedomiť skutočnú pravdu, lebo z ich strany neprichádza ani najmenší náznak a priznanie si toho, že je to islam, ktorý musí nájsť riešenie veľkého problému radikalizácie v jeho radoch a nenávisť, ktorá z neho vychádza, vykynožiť.

Ostáva nám len dúfať, že tento rozvážny, múdry a mimoriadne odvážny muž nájde podporu u umiernených moslimov a že mu bude možné ďalej pracovať na zblížení kresťanov a  mohamedánov.

Inej cesty niet a ak po nej nepôjdeme za každú cenu, tak v Európe sú ďalšie a ďalšie krvavé akty islamistického teroru isté. A z našej istoty, bezpečnosti a slobody potom ostanú už len úplné trosky.