Konečne priznali: ZDF a ARD sú riadené príkazmi „zhora“. Aj tlač! Merkel mení tvár

Celé roky - a najmä v období utečeneckej politiky kancelárky Merkel -  ZDF a ARD pravidelne vyhlasovali a prízvukovali, že zaručujú nezávislé a objektívne spravodajstvo a že ich nikto neovplyvňuje. Časom ale túto zbožnú rozprávku verilo čoraz menej ľudí. Nejedno klamstvo o utečencoch a azylantoch, o islame a islamistoch v EÚ, ktoré ľuďom predkladala nemecká verejnoprávna televízia, bolo také priehľadné, že naozaj len hlupáci a zaslepení veriaci „náboženstva“ Merkelovej tomu verili.

Preto je teraz veľkým a nečakaným prekvapením, keď pred niekoľkými dňami v rozhovore v holandskej televízii dlhoročná redaktorka nemeckej televízie WDR, Claudia Zimmermann otvorene priznala,

že predovšetkým spravodajstvo o utečeneckej problematike bolo manipulované podľa príkazov z Berlína. Tiež povedala, že vyslovila len to, čo si všetci redaktori myslia a čo dobre vedia.

Prečo to urobili až teraz a premohli svoju zbabelosť?

Podľa môjho názoru, preto lebo vznikla strana AfD, ktorá má za sebou veľa voličov a priaznivcov a tiež preto, že Merkel stratila u mnohých Nemcov dôveru, ako ju stratila aj celá vládna koalícia. A tiež i preto, že Merkel v utečneckej politike odrazu prebrala „tajne“ niektoré pozície AfD. Idú predsa voľby!

Po Claudii Zimmermann sa odvážili k podobným otvoreným slovám aj ďalší nemeckí redaktori a žurnalisti. Medzi nimi je aj niekdajší šéf  ZDF štúdia v Bonne, Dr. Wolfgang Herles. Jeho slová znejú dramaticky a alarmujúco. Akú možnosť má ale verejnosť, aby sa táto smutná realita mediálneho klamania a zavádzania, riadená politikmi, zmenila?

Jediná možnosť v Nemecku je v tom, aby ľudia pri najbližších voľbách nevolili vládne strany, ale alternatívnych politikov.

Herles povedal aj to, že ARD a ZDF má veľký problém v tom, že existuje ich „veľká blízkosť“ k vláde. Podľa jeho slov sú takmer všetky politické komentáre v ARD a ZDF tak „ušité“, ako si to želá vládna koalícia. Inými slovami vláda rozhoduje o tom, ako a čo sa smie verejnosti oznámiť a čo nie. A následne to „svojim“ médiám nariadi – rozkáže. Vláda dokonca prikazuje, ktoré témy sa smú a ktoré nie. Aj to priznal Wolfgang Herles.

Iný nemecký žurnalista Harald Schumann, bol ešte smelší, keď pri príležitosti  večera odovzdávania cien žurnalistom, nazvaným Der lange Atem, povedal:

„V nemeckej tlači je „dobrým zvykom“, že šéfredaktori a vedúci jednotlivých rezortov svojim „poddaným“ presne nalinkujú, čo smú rešeršovať a čo nesmú.

Okrem toho mnohých nadšených mladých žurnalistov okamžite stopnú, ak by sa chceli stať odhodlanými kritickými redaktormi. Niečo také je „hore“ absolútne nežiadúce a okamžite škodiace kariére a platu.“

Samozrejme, že klamanie a zavádzanie verejnosti médiami je obrovský problém a hanba „demokracie“ (tu sa všade tvrdí, že niečo také robia len zlí Rusi). Ešte väčším problémom je ale to, že existuje zákon, prikazujúci, že tieto klamstvá a podvody musia financovať ľudia tým, že platia príspevky pre ARD a ZDF. Ale najväčší problém je v tom, že nie je možné súdne stíhať tých, ktorí túto manipuláciu médií nariaďujú.