Koho duša sa dokáže vznášať na vlnách poézie, ten vnikne do samej podstaty Bytia

Poesie ist so wichtig wie Essen  und Trinken

tak nazvala jednu zo svojich prednášok moja dobrá priateľka z Heidelbergu a roky aj spolupracovníčka Eva-Maria Knapp, nemecká spisovateľka, skvelá poetka, literárna kritička a docentka na univerzite, rodáčka z českého Chebu.

 Po slovensky: Poézia je taká dôležitá ako jedenie a pitie.

Plne s tým súhlasím a len dodám, že je pre dušu ešte taká dôležitá, ako sú pre ňu dôležité aj sny. 

Dobrá poézia dušu zošľachťuje a kŕmi ju láskou

V tejto súvislosti jedna krásna krátka báseň od Johanna Wolfganga Goetheho - mimochodom, nemecká reč je z môjho pohľadu najvhodnejším nástrojom pre tvorbu filozofickej poézie, ktorú ja osobne najviac obľubujem:

Des Menschen Seele

gleicht dem Wasser.

Vom Himmel kommt es.

Zum Himmel steigt es.

Und wieder nieder,

Zur Erde muss es.

Ewig wechselnd.

Môj voľný preklad:

Ľudská duša

je ako voda.

Z neba prichádza,

do neba stúpa.

A zas dole,

k zemi musí.

Večne hore

k nebu a opäť

dole k zemi.

Všetci politici v dôležitých funkciách by mali čítať aj poéziu. Potom by mali bližšie k ľuďom a vážili by si ich životy. Som si istý, že taký Bush či Obama alebo Baerbock majú k poézii veľmi ďaleko. 

Nepoznal som ani žiadneho slovenského politika, ktorý by mal vzťah k poézii. V Južnej Amerike je to napríklad Evo Morales, ktorý veľmi obľubuje poéziu a je to vidieť aj na jeho vrelom a teplom vzťahu k ľuďom.

     V Nemecku viem o Sahre Wagenknecht, že má rada lyriku a aj prozaickú literatúru. A je to jedna z mála súčasných európskych politikov, ktorá má veľmi blízko k ľuďom a celá jej politika je orientovaná na to, aby sa zlepšila situácia "malých" ľudí.

Na tomto mieste ešte o niečom inom:

Poézia je pre človeka bytostne dôležitá

Kto to nevie, ten istú, veľmi dôležitú kvalitu života nikdy neobjaví. Hĺbavé verše pomáhajú človeku prekonať ľahšie ťažké životné situácie a verše emocionálne a snivé zas dávajú duši možnosť nových rozletov a napĺňajú ju optimizmom.

Musí to však byť poézia kvalitná a nie diletantská.

Mňa dobrá poézia priťahovala od detstva a senzibilizovala moju dušu (moju vnútornu podstatu) a pomáhala mi vidieť život aj v pestrejších farbách, ako nám ho ponúka tvrdá realita.

Jedna z mojich básníčiek z detských rokov:

Nádej

 všetky tvoje trpké slzy,

ktoré v tebe bez slov

 plačú a smútkom kričia,

uschnú a rýchlo sa stratia,

keď objavíš žiarive slnko

vo veršoch, ktoré o láske

k ľuďom hovoria,

a tak aj tvoje srdce

pre ňu dokorán otvoria.