Kissinger varoval Západ už v roku 2014 pred vojnou v Ukrajine – žiaľ, ten nedal na jeho slová

Henry Kissinger bol ministrom zahraničia USA 1973-77 a patril k najvýznamnejším diplomatom zahraničnej politiky v USA. Narodil sa v nemeckom meste Fürth a keď mal 15 rokov, tak sa jeho rodina vysťahovala do USA.

Svoje varovanie vyslovil viackrát pri rôznych príležitostiach a tiež aj v médiách - napríklad v článku vo Washington Post v roku 2014:

„Ak chceme, aby Ukrajina existovala a sa jej darilo, tak sa z nej musí stať spojovací most medzi Ruskom a Západom a nesmie byť zneužitá jednou stranou proti druhej. Rusko musí akceptovať, že nesmie nútiť Ukrajinu, aby sa stala akýmsi jeho satelitom.

Západ zas musí pochopiť, že Ukrajina nemôže byť pre Rusko nikdy len akousi cudzou krajinou. Dejiny Ruska sa začali v Kyjevskej Rusi. Odtiaľ sa šírilo náboženstvo Rusov. Ukrajina je už po stáročia časťou Ruska a na jej území boli vybojované viaceré bitky za slobodu Ruska, počínajúc bitkou na Poltave v roku 1709.

Černomorská flotila – symbol ruskej námornej moci a jej projekcie až na Stredozemné more - má svoj domovský prístav v Sevastopole na Kryme. Aj svetoznámi ruskí disidenti ako Alexander Solženicyn a Jozeph Brodský hovorievali, že Ukrajina je integrálna súčasť ruských dejín a teda aj Ruska.

EÚ si musí uvedomiť, že jej byrokratická ťažkopádnosť a neschopnosť pochopiť, že zahraničná politika je umenie vedieť určiť správne priority spôsobili, že z rokovaní o vzťahoch Ukrajiny k Európe napokon prepukla kríza.

Dôležité je uvedomiť si nasledovné. Ukrajinci žijú v krajine s komplexnou históriou. Západná časť bola 1939 začlenená do Sovietskeho Zväzu, keď si Stalin a Hitler delili korisť.

Krym, kde žije okolo 60 percent Rusov sa stal až 1954 súčasťou Ukrajiny, keď ho Nikita Chruščov pri príležitosti 300. výročia ruskej dohody s kozákmi daroval Ukrajine. Západ Ukrajiny je prevažne katolícky a hovorí sa tam len ukrajinsky, zatiaľ čo jej východ je takmer len rusko-ortodoxný a hovorí sa prevažne rusky.

Každý pokus o dominanciu západnej Ukrajiny nad východnou a naopak povedie nakoniec buď k občianskej vojne alebo k rozpadnutiu Ukrajiny. A chcieť Ukrajinu využiť ako súčasť konfrontácie Západu s Východom, tak to by na desaťročia zničilo každú možnosť Rusko a Západ – najmä ale Rusko a Európu – spojiť v jednom kooperatívnom medzinárodnom systéme.

Ukrajina je len 23 rokov nezávislá, predtým bola od 14. storočia neustále v nejakej forme neslobodná. Preto neprekvapuje, že jej vodcovia sa nenaučili umeniu vedieť robiť aj kompromisy. Politika Ukrajiny po získaní nezávislosti ukazuje jasne, že korene problému tejto krajiny sú v tom, že západoukrajinskí politici chceli nanútiť svoju vôľu východnej Ukrajine a naopak, zas to isté chceli východoukrajinskí politici urobiť západnej Ukrajine.

A práve to je aj jadrom konfliktu medzi Viktorom Janukovičom (rodákom z Donbasu) a jeho najväčšou politickou rivalkou Juliou Tymošenkovou. Janukovič bol reprezentantom východu Ukrajiny a Tymošenková reprezentantkou jej západu. Žiaľ, neboli ochotní si moc rozdeliť.

A keby bola politika USA voči Ukrajine rozumná, tak by hľadala cestu, ktorá by viedla k tomu, aby západná a východná Ukrajina spolu navzájom kooperovali. My, Američania by sme mali urobiť všetko preto, aby prišlo k zmiereniu medzi západom a východom Ukrajiny a neurobiť nič preto, aby západná Ukrajina vládla východnej.“

K tomu je sotva čo dodať.

Azda len to, že prišlo na slová politika H. Kissingera, tohto neobyčajne múdreho a inteligentného muža, keďže americkí politici sa ich vôbec nedržali a ich ignorovali. A tak sa stalo presne to, pred čím Kissinger Západ a USA dôrazne varoval.