Kedy sa človek odcudzí sám sebe?

Nemecký filozof Hegel (ktorého obdivoval počas svojich štúdií v Halle, v Nemecku, aj Ľudovít Štúr) bol jedným z prvých mysliteľov, ktorý používal pojem Entfremdung des Menschen sich selbst - odcudzenie človeka sebe samému. Čo znamená a čo vyjadruje takéto odcudzenie? 

V tomto stave alebo v tomto štádiu svojej existencie človek úplne stratí kontakt k sebe, k svojmu vnútru a k svojmu jedinečnému nezávislému a vlastnému mysleniu. Dostane sa do situácie, keď celkom prestane byť subjektom vlastných aktivít a len vlastného reflektívneho myslenia. Predá a odovzdá samého seba, svoje najlepšie sily a energie vonkajším objektom, ktoré obdivuje a ktoré chce za každú cenu vlastniť, aj keď ich nepotrebuje výlučne a bezpodmienečne. 

Vydá, predá a totálne sa zapredá cudzím silám a cudzím ideám, ktoré majú jediný cieľ - vykradnúť a prerobiť vnútro každého z nás tak, aby sme služili len ich patologickým potrebám a záujmom a množili ich zisk a bohatstvo.

Ak si toto nedokážeme uvedomiť a nevrátime sa na cestu opravdivého BYTIA, po ktorej sme na začiatku každý z nás kráčali, lebo dieťa ešte nie je možné dostať do stavu odcudzenia - to je možné dosiahnuť ľahko len s mladistvými a dospelými - tak nikdy nebudeme môcť žiť ŽIVOT VLASTNÝ a NEODCUDZENÝ.

Trpké prebudenie a ľútosť nad stratenými rokmi, prežitými životom odcudzeným, keď sa už  pomaly blíži hodina  našej smrti, to je nesmierna bolesť, utrpenie a sklamanie, lebo až vtedy si naplno uvedomíme, že sme v živote stratili to NACENNEJŠIE - nie to, čo sme mali, ale to, čo sme boli - svoje vlastne vnútro.