Keď prišli na javisko dejín patriarchálni grécki bohovia a ukončili vládu matriarchátu, tak žena stratila svoju sexuálnu slobodu

Nová situácia v starom Grécku s príchodom patriarchálnych bohov ovplyvnila a narušila sexuálnu rovnoprávnosť medzi ženou a mužom, ktorá panovala počas matriarchátu. 

Dovtedy bola žena výlučnou „správkyňou“ plodnosti a vítanou nositeľkou sexualnej rozkoše, pričom mužovi sa to pačilo bez toho, aby ju pritom vlastnil a určoval intenzitu jej sexuality a kontroloval jej sexualitu. Ona sama určovala, s kým chce mať sex a mohla si vychutnávať toľko sexu, koľko sama chcela.

V dobách  matriarchátu – o tom sú mnohí sexuológovia presvedčení – fakticky neexistovali neukojené, frigidné ženy a ženy bez vaginálneho orgazmu. 

O tejto skutočnosti vieme dnes napríklad aj zo šťastného a totálne ukojeného sexualneho života Trobrianderov (podľa našej západnej definície ostrovné etnikum, tzv. primitívnej, jednoduchej kultúrnej úrovne), ktorý vedecky  skúmal a dlho medzi nimi žil, americky etnológ a sexuológ Bronislav Malinovski.

Predtým ako prišli na našu scénu krutí a panovační grécki bohovia a s nimi prísny patriarchát, sa muž už od skorého detstva vyvíjal v sexuálnej slobode a bez zábran pod ochranou a vplyvom žien a nie mužov.

Ešte nepracujúci chlapec žil ako syn svojej matky v dome v bezprostrednej blízkosti žien a dievčat. Tam v podstate neplnil ešte žiadnu vecnú funkciu a až v neskoršom veku sa vyučil buď za pastiera alebo pre prácu na poli. Dovtedy žil v stave romantickej „divokosti“, slobody a veľmi skoro prebudil svoju sexuálnu zvedavosť.

To mu prinieslo omamnú sexuálnu dráždivosť, pretože na neho bola projektovaná sexuálna žiadostivosť a erotické túžby žien. Takto si mohol už skoro vychutnávať voľnú a žiadostivú sexualitu. 

Toto všetko neskôr zničili noví mužskí grécki bohovia, s ktorými patriarchát spečatil svoj prichod do krajiny gréckej Attiky ako nový spoločensky poriadok. 

Títo bohovia boli všetkým možným – predovšetkým však boli bojovníci, ale aj vládcovia a dobyvatelia, myslitelia, umelci, obchodníci,....len jedno určite neboli. Neboli v žiadnom prípade symbolmi sexuálnej zmyselnosti a už v žiadnom pripade zástancami a či prívržencami nespútanej, neskrotnej a náruživej sexuality ženy!

Keďže boli zvyknutí rozkazovať a tiež zvyknutí na bezvýhradnú poslušnosť, tak ukončili ihneď sexuálnu voľnosť a slobodu ženskej sexuality, veď tá bola najväčším prejavom neposlušnosti a svojvoľnosti ženy voči patriarchálnemu mužovi, ktorý chcel žene rozkazovať a ktorý ju považoval za svoje osobné vlastníctvo. 

Týmto aktom zlomenia svojprávnosti ženského erosu si urobili ženu svojou nevoľníčkou a svojou devótnou poddanou. Odteraz určovali len muži, ako často a s kým smie žena mať sex. To bol začiatok sexuálnej neslobody ženy a začiatok znetvorenia a zmrzačenia jej vlastnej sexuálnej rozkoše a jej vrodenej neskrotnej sexuálnej žiadostivosti, ktorá vyplývala z jej genetiky a z jej prirodzených biologických potrieb a nie z patologických a mocenských výmyslov muža o nemravnosti  a akejsi  vraj hriešnej sexuálnej bezuzdnosti ženy, ktoré do nej podľa stredovekého kresťanstva vraj vložil diabol, aby potom diabolsky a hriešne zvádzala mravne bezúhonného chudáka muža! Takto interpretovala ženu napriklad už aj teológia apoštola Pavla, extrémneho nepriateľa žien.

Prostredníctvom patriarchálnej „prevýchovy“ ženy, za súčasného odvolávania sa na autoritu gréckych bohov, a neskôr aj na zákony kresťanskej morálky, ktorá bola extrémne nepriateľská voči sexu ako takému, ale najmä voči svojprávnej sexualite ženy, sa napokon žena stala poslušnou patriarchálnou ženou, ktorá ako matka potom vychovávala a programovala svoje dcéry na pokorné a poslušné bytosti voči mužom, ktoré im museli byť sexuálne absolútne verné. 

Týmto brutálnym spôsobom sa stala pôvodne úplne prirodzená a slobodne svojprávna sexualita ženy totálne spútaná, zdeformovaná a potláčaná. Za najväčšiu cnosť ženy, čo bol zároveň aj najprisnejší príkaz patriarchátu, sa pokladalo to, že žena musela ostať až do manželstva pannou. Len panna bola označovaná ako nepoškvrnená a čistá.

Akoby vojny mužov, v ktorých sa vraždilo, zabíjalo a znásilňovalo, neboli tou najväčšou špinavosťou, poškvrnenosťou a nemorálnosťou, akej sa človek može vôbec dopustiť!!!

Naproti tomu, sexualita ženy, ktorá bola v staroveku, za matriarchátu, považovaná za svätú, prirodzenú a božskú, bola odrazu zaťahovaná do bahna a nečistoty.

A naviac, úplne psychopaticky, bola vyzdvihovaná neprirodzeá a iracionálna dogma cirkvi o nepoškvrnenom počatí vraj panny Márie, v ostrom kontraste s tým, že každé iné počatie života bolo označené ako nečistý akt najnižšich pudov už poškvrnenej ženy. 

To všetko viedlo k tomu, že žena musela a smela mať po celý život sex len s jedinym mužom! Len vtedy bola pokladaná za bezúhonnú a počestnú.