Keď minister musí písať otvorený list svojim občanom. To ešte nebolo

V tomto prípade napísal taký list nemecký minister zahraničia nemeckým Turkom. Vzťahy medzi Nemeckom a Tureckom sú takmer na bode mrazu. Predovšetkým zo strany Ankary. Nemci  ale jednoznačne ťahajú za kratší koniec.

Nemajú nijaké tromfy – tie drží v ruke skvelý a prefíkaný taktik Erdogan. Po Putinovi najrafinovanejší politik západnej hemisféry. Gabrielov otvorený list Nemcom tureckého pôvodu je len hanebným doznaním vlastnej úbohosti a bezmocnosti a zároveň je úpenlivou a ponižujúcou prosbou ministra zahraničia, aby nemeckí Turci prejavili lojalitu nemeckému štátu.

Môže však prosiť a doslova žobroniť koľko len chce, lebo títo nemeckí občania sú lojalní len voči svojmu vodcovi Erdoganovi a verní len Mohamedovi a jeho otvorený list pokladajú len za ďalší prejav nemeckej slabosti a servilnosti. A svoje životné poslanie vidia v posilňovani moci obrovskej tureckej enklávy v Nemecku a v  čoraz intenzívnejšom nahlodávaní etnickej súdržnosti „pravých“ Nemcov.

Gabriel v liste o.i. uviedol:

„Vždy sme sa zasadzovali za dobré vzťahy s Tureckom, lebo vieme, aké je to pre vás dôležité. Priateľstvo s Tureckom je pre nás veľkým pokladom…..“  

To je viac ako podlízavé a devótne vyjadrenie muža, ktorý je aj vicekancelárom Nemecka. Za taký prejav úbohosti nemeckého štátnika by ho Konrád Adenauer i Helmut Schmidt určite nielen vyťahali za uši.

Aj preto mohol Erdogan úplne oprávnene, sebaisto a maximálne výsmešne vyhlásiť: „Počujte, vy Nemci! Nám chcieť nahnať strach, na to vaša sila nestačí.“

Gabriel vo svojom liste ďalej ospravedlňujúcim tónom píše:

“Naša vláda sa nemôže ďalej pozerať nečinne na zatváranie nemeckých občanov v Turecku. Musíme chrániť našich občanov.“

Minister ale nepíše o tom nič konkrétne, ako ich mieni chrániť, lebo Nemecko sa naozaj len pozerá už minimálne poldruha roka nečinne a pasívne na diktátorské vyčíňanie Erdogana a nerobí proti tomu vôbec nič. Do tejto situácie krajinu dostala Merkel. Okrem toho si to nemecká vláda rozhádzala aj s najmocnejšími politikmi na svete – s Putinom a Trumpom. Viac arogantnej hlúposti takmer ani nie je možné. A naviac si to Berlín úplne kazí ešte aj s Varšavou a Budapešťou.  

Nemecko nemá vôbec nič, čím by dostalo Turecko na kolená. Turecko zárabalo veľa na  nemeckých turistoch a Gabriel „hrozí“ Ankare, že ich počet pôjde razantne dole.  To je ale len ilúzia. A aj keby sa mu v tomto smere niečo podarilo, tak do Turecka budú prúdiť masy ruských turistov – to je už dohodnuté s Moskvou. A tí prinesú do tureckej kasy veľké množstvo financií. Gabriel straší Ankaru aj s obmedzením nemeckých investícii a redukovaním ekonomickej spolupráce.

Gabriel povedal:

" Wir werden niemandem zu Investitionen in ein Land raten, wenn es dort keine Rechtssicherheit mehr gibt. Deutsche Staatsbürger seien in der Türkei vor willkürlichen Verhaftungen nicht mehr sicher". „Nebudeme nikomu odporúčať, aby investoval v krajine, kde nie je právna istota. Nemeckí občania nie sú viac istí pred svojvoľným zatýkaním.“

Vicekancelárovi však hneď zakontroval Erdogan slovami:

„To všetko je len zlomyseľná a hlúpa propaganda. Našu justíciu by nikdy nenapadlo zatýkať nemeckých podnikateľov a investorov. U nás je pravá demokracia, na rozdiel od Nemecka.“

A v ten istý deň večer doplnil svojho šéfa turecký minister hospodárstva Nihat

Zeybekçi :

"Všetky nemecké ivestície v Turecku sú na sto percent isté a garantuje to naša vláda, turecký štát a náš demokratický zákon.“

Gabriel sa len zosmiešňuje – na Erdogana je prikrátky a nemá ani žiadnu muníciu, ktorou by mu poškodil, naopak, tú má hojne Erdogan. A Merkel drží ústa a nepovie radšej nič.