Keď duša ochorie zatrpknutosťou – potom život stráca zmysel

Veľká väčšina ľudí pozná pocity, keď sa dostavuje stav vnútornej nespokojnosti. Na tom ešte nie je nič mimoriadne ani patologické. Ak sa však nespokojnosť v duši stane trvalým stavom, tak toto psychické ochorenie patrí k najťažším psychickým poruchám. Po istom čase tento stav obyčajne vyústi do trvalého hnevu, nenávistí a pomstychtivosti. 

Zatrpknutosť je diabolská zmes z pocitov bezmocnosti, zúrivosti, zlosti a permanentného zažívania nespravodlivosti. Po čase sa postihnutý ocitne natrvalo zajatý v začarovanom kruhu, v ktorom sa dostavujú samozničujúce emócie. Psychológia má na to termín: trvalá ztrpknutosť. Táto neraz doženie postihnutého až k tomu, že sám ukončí svoj život.

Zatrpknutí ľudia sa vyznačujú extrémnym vyžarovaním negatívnej energie, čo spôsobuje, že sa nikto nechce zdržiavať v ich blízkosti a sa im radšej zďaleka vyhne. 

Už veľký starogrécky učenec Aristoteles o nich napísal:

"Tento druh ľudí neznáša sám seba a preto odpudzuje od seba aj iných."

Zatrpknutí ľudia majú pocit, že druhí ľudia s nimi zaobchádzajú neustále nespravodlivo, že ich nedoceňujú a že ich v ničom nerešpektujú. Majú pocit, že všetci im chcú len zle. Preto sa stávajú agresívni, neraz i deštruktívni a často zanedbávajú svoje zdravie, prípadne sa stanú alkoholikmi.

Napokon sa stanú stálymi väzňami svojej zatrpknutosti.

Pocity trvalej zatrpknutosti môžu mať veľa príčin. U starších ľudí sú to napríklad nenaplnené sny a ciele. Ale aj stroskotané partnerstvo môže spôsobiť zatrpknutosť. Ponižovanie a mobbing v práci. Dlhá a ťažká choroba. Stroskotaná kariéra. Chudoba a akútny nedostatok peňazí a podobne.

Zatrpknutosť poškodzuje nielen dušu, ale mnohokrát aj telo a jeho zdravie. Zatrpknutosť nepripúšťa radosť, nadšenie, optimizmus. Je nepriateľkou dynamiky, humoru, kreativity, nádeje, lásky k ľuďom a životnej ľahkosti.

Jedna z najúčinnejších terapií zatrpknutosti duše je terapia prostredníctvom nadobúdania múdrosti a poznania. Múdrosť a obsiahle poznanie zvyšujú pocit pozitívneho sebavedomia, privádzajú zatrpknutú osobu na nové myšlienky, ktoré časom prerazia pancier zatrpknutosti a otvárajú jej schopnosť reflektovania a tým aj možnosť zaoberať sa nielen neustále sebou, ale inými ľuďmi a uvedomovať si, že mnohí z nich majú naozaj veľké životné problémy a napriek tomu nikdy nepodľahli zatrpknutosti. 

Na mojej ceste životom som spoznal mnoho veľmi múdrych ľudí, s neobyčajným poznaním -  a ani jeden z nich neprejavoval ani len náznak nejakej zatrpknutosti.