Kde sa začalo nezmieriteľné nepriateľstvo medzi Izraelom a Palestínou?

Koncom 19. storočia patrila Palestína do Osmanskej ríše a obývalo ju okolo 450 000 Arabov a asi 30 000 židov.  Ich spolunažívanie bolo bezproblémové. Ešte počas 1. svetovej vojny v máji 2016 prišlo k tajnej dohode Francúzska a Veľkej Británie o rozdelení si niektorých území rozpadajúcej sa Osmanskej ríše. Mandát na spravovanie Palestíny pripadol Veľkej Británii.

4. júna 1917 uznalo Francúzsko a o niečo neskôr aj Británia právo židov na návrat do Palestíny, odkiaľ boli po jej dobytí koncom prvého storočia Titusom, budúcim rímskym cisárom, navždy vyhnaní a Judea sa stala rímskou provinciou.

Keď Židovský Nacionálny Fond začal od roku 1920 v „britskej“ Palestíne skupovať systematicky územia, kde sa začali budovať židovské osady, aby z nich neskôr mohol vzniknúť židovský štát, tak prišlo k prvým napätiam s arabským obyvateľstvom. Židia v Palestíne skupovali pôdu od arabských vlastníkov, kde pracovali na nej pre jej majiteľov chudobní palestínski sedliaci. Tí stratili prácu, lebo židia chceli na nej sami pracovať, ju zveľaďovať a zvyšovať jej úrodnosť.

Tak sa začal izraelsko-palestínsky konflikt najprv ako sociálny konflikt medzi chudobnými arabskými sedliakmi a židovskými osadníkmi a nie ako konflikt religiózny – k tomu prišlo až neskôr. Medzi arabskými Palestíncami sa začalo zosilňovať nacionálne povedomie a tento proces dodal konfliktu ešte dodatočnú  dynamiku.

Postupne prichádzalo medzi Palestínčanmi a židmi k násilným zrážkam a nakoľko si obe strany nárokovali na Palestínu, tak napokon vznikol teritoriálny konflikt,  ktorý rokmi nadobúdal na intenzite a na brutalite a ten pretrváva až dodnes.   

Židovskí prišelci legitimovali svoju prítomnosť v Palestíne dvoma argumentami:

Svetové veľmoci Francúzsko a Británia im priznali právo na návrat do Palestíny, ktorá im voľakedy dávno patrila.  

Po príchode do nej modernizáciou a obnovou predsa prispievali obrovskou mierou k jej ekonomickému rastu, čo prospievalo všetkým, čo v nej žili.

Veľká väčšina Palestínčanov to ale videla inakšie. Obávali sa, že židia im postupne vezmú všetko a ak si vybudujú tam vlastný štát, tak budú napokon všetko určovať sami.

Nesporným faktom je, že z Palestíny (ak pod týmto názvom rozumieme celý dnešný Izrael), ktorá bola pod Osmanmi a obývaná Arabmi a bola stáročia len takmer vyprahnutá púšť, sa stala takpovediac krásna a úrodná rajská záhrada a za sto rokov sa zmenila na nepoznanie.

Bol som v Izraeli niekoľkokrát a videl som to na vlastné oči.

Moji izraelskí priatelia mi ukázali mnoho starých fotiek z rôznych miest Palestíny a takmer všade, kde bola púšť, je dnes všetko zelené a zúrodnené.