Kde sa stratil mesiac planéty Venuše? Astronómovia o tom radšej mlčia!

Ide o veľkú záhadu, o ktorej vie len málokto. Merkúr a Venuša, ktoré sú voči Slnku zo všetkých planét najbližšie, sú jedinými planétami našej slnečnej sústavy, ktoré nemajú žiadne mesiace. Nebolo to ale vždy tak, Venuša jeden mesiac - a to pomerne veľký - v minulosti mala! O tomto mesiaci však astronómovia zaťato mlčia. Lebo je preč a nikto nevie povedať, kedy sa stratil, kde sa podel a prečo zmizol!

Táto záhada je o to väčšia, že ako prví sa zmieňujú o tomto mesiaci africkí Dogoni. Je to  kmeň (300 000 príslušníkov) žijúci veľmi jednoduchým spôsobom života v juhozápadnej Afrike. V jeho prastarej mytológii je reč aj o planéte Venuši a o jej mesiaci, ktorí pradávni predkovia Dogonov nazvali Obya.

Mimochodom, v ich mytológii je zakódované viacero špeciálnych astronomických poznatkov, ktoré títo jednoduchí ľudia nemohli nijakým spôsobom  nadobudnúť a už vôbec nie pred mnohými storočiami (o záhadnom astronomickom poznaní Dogonov som písal v mojej knihe Proroctvá a tajomstvá kozmu, Bratislava 1993), ale napriek tomu ich majú.

Samozrejme, že mytológia akýchsi neznámych „primitívnych“ Dogonov by ostala v tomto smere úplne nepovšimnutá, keby sa odrazu nebol objavil tento ich „mytologický“ mesiac Venuše prekvapujúco a nečakane  aj v teleskopoch astronómov.

Po prvý raz pozoroval tento mesiac v roku 1672 známy taliansky astronóm Cassini. Ešte raz ho mohol pozorovať v roku 1686.  Cassini uvádza, že jeho vzdialenosť od Venuše obnáša tri pätiny jej priemeru. Že Cassini nepodľahol žiadnemu „optickému klamu“ sa ukázalo v roku 1740.

Bol to britský astronóm John Short, ktorý ho 21. októbra mohol pozorovať celú hodinu. S neskrývaným nadšením to publikoval. Jeho výpočty potvrdili veľkosť priemeru mesiaca, tak ako ho uviedol už Cassini.

O 19 rokov neskôr ho pozoroval asi 30 minút nemecký astronóm Andreas Mayer. V roku 1761 sa ho podarilo pozorovať nezávisle od seba  trom francúzskym astronómom. V roku 1768 ho videl dánsky astronóm Christian Hoorebow.

Potom mesiac záhadne „zmizol“ na 118 rokov. Bol to astronóm Houzar, ktorý mal to šťastie, že ho zachytil vo svojom teleskope a ten ho aj pomenoval menom egyptskej bohyne Neith.

Neith sa ešte raz a naposledy nechal vidieť  a tento raz si „vybral“ toho najpovolanejšieho ako svedka svojej existencie. Pozoroval ho renomovaný  americký astronóm Edward Emerson Barnard, ktorý sa okrem iného preslávil aj tým, že objavil piaty mesiac Jupitera. Barnard, ktorý patril medzi najlepších astronómov svojej doby, ho pozoroval v roku 1892.

Keďže oficiálna astronómia popiera, že Neith existuje a či existoval, tak sa nikde na oficiálnych stránkach, kde sa hovorí o Barnardových vedeckých príspevkoch, významných výskumoch a veľkých zásluhách v oblasti astronómie, nenájde ani slovo zmienky o mesiaci Venuše. 

Tomu sa hovorí dôkladné „umlčanie“ najvýznamnejšieho svedka -  „korunného“ svedka.

Napriek tomu sa v 20. storočí pokúšali viacerí astronómovia ho znova objaviť. Všetko sa robilo takpovediac v tajnosti a posledný taký pokus sa uskutočnil pred niekoľkými rokmi. Neith sa už nikdy neukázal.

Pre verejnosť sa o tom nepublikovalo ani jediné slovo.

Astronómia ale dodnes nevie vysvetliť, čo to bolo, čo viaceré teleskopy ukázali v priebehu storočí pri Venuši.

A tak sa to zamlčiava alebo sa to popiera – ako všetko záhadné, čo nezapadá do rámca klasickej vedy.