Katalánsko - krajina mora a veľkolepých Pyrenejí - bojuje 9. novembra o nezávislosť - 2. časť

V roku 1469 si vzal Ferdinand, vládca Koruny Aragónska, za manželku sesternicu Izabellu, dedičku kastílskeho kráľovstva (Madrid). Vošli do histórie ako katolícki králi. Za ich vlády padla v roku 1492 posledná arabska pevnosť v Španielsku - Granada. A vďaka ich finačnej podpore mohol Kolumbus sa vydať na cestu k brehom Ameriky ešte v tom istom roku. Položili základy veľkého a silného Španielska, ktoré sa postupne stalo svetovou veľmocou. Politická autonómia Katalánska ostala za ich vlády udržaná. 

Vo vojne Španielska s Francúzskom 1635 - 1639 prišlo k separatistickým hnutiam v Španielsku. Katalánsko už bolo v tom čase dávno neautonómne a nepodarilo sa mu opäť získať autonómiu. Naopak, Španielsko v rámci mierovej dohody muselo jeho severnú časť odstúpiť Francúzom. 

V španielskej vojne o dedičstvo 1700-1713, v ktorej išlo o nového následníka trónu, lebo po smrti bezdetného kráľa Karola II., ostal prázdny, podporovali Katalánci Habsburgovca, veľkoknieža Karola, v jeho súperení s Bourbonovcom Filipom z Anjou. Karol II, napokon nevyhral a Katalánci boli tvrdo potrestaní.  Bola im odobraná samospráva ich územia. V rokoch 1812 - 1814 sa Katalánsko stalo súčasťou cisárskeho Francúzska.

Až v roku 1931 získalo Katalánsko - ktoré v tom čase bolo opäť súčasťou Španielska - provizórnu autonómiu, ktorá však bola v roku 1939, po víťazstve diktátora Franca v španielskej občianskej vojne, zrušená. Po smrti Franca v roku 1977 získalo Katalánsko zase provizórnu autonómiu, ktorá bola na základe novej demokratickej ústavy Španielska, v roku 1979 zmenená na úplnú autonómiu.

Smerovanie katalánskej politiky udávala od roku 1980 nepretržite až do roku 2003 koalícia z kresťanských demokratov a katalánskych nacionalistov CiU, vedená Jordi Pujolom. Od roku 2003 až do roku 2010 vládli v Katalánsku socialisti v koalícii s dvoma ľavicovými stranami. Najprv viedol túto koalíciu Pasqual Maraguall a po ňom Jose Montilla.V roku 2006 dostalo Katálansko nový vyšší štatút autonómie, s rožšírenými kompetenciami. Od roku 2010 vládne v krajine opäť strana CiU.

Katalánci sa označujú sa samostatný národ. Zvláštnosťou však je, že pojem katalánskeho národa definujú nie na základe etnickom, ale kultúrnom. Z pohľadu španielskej ústavy však nie sú v Španielsku nijaké iné národy okrem národa španielskeho - podľa nej existujú len národnosti. V symbolickom ľudovom hlasovaní v decembri 2009 sa 95 percent účastníkov hlasovania vyslovilo za samostatný katalánsky štát v rámci EÚ. Avšak len okolo 20 percent Kataláncov odovzdalo svoje hlasy.

Situácia sa ale dramaticky zmenila v dôsledku ťažkej finančnej krízy, ktorá nedávno postihla aj Španielsko a tvrdo zasiahla i Katalánsko. Barcelona kritizuje Madrid za to, že v rámci zníženia šta´tneho zadĺženia musia Katalánci transferovať do Madridu neúmerne veľke finančne sumy, ktoré obnášajú až 8 percent úhrnnej produkcie Katalánska. Katalánci to považujú za hrubú svojvôľu madridskej vlády a katalánsky ministert fiancií požaduje totálnu finančnú autonómiu.

Aj tento fakt zvyšuje napätia medzi Madridom a Barcelonou. Výskum verejnej mienky  z júla 2012 ukázal, že už viac ako polovica Kataláncov je za štátnu suverenitu Katalánska.

Blíži sa rozhodnutie o osude Katalánska - 9. november - a ostáva len želať , aby sa Katalánci rozhodli o budúcnosti svojej nádhernej krajiny, s hrdými a svojraznymi obyvateľmi, hlasom srdca a aj hlasom rozumu.

Koniec