Kancelár Kurz sa stáva čoraz významnejšou osobnosťou Európy a aj najdôveryhodnejšou. Dá jej aj novú architektúru?

Veľmi presvedčivo sa to ukázalo tento týždeň aj na vrcholovom stretnutí predstaviteľov EÚ v Salzburgu. Ako nový prezident Rady EÚ je Kurz minoriadne aktívny a konštruktívny.

Možno povedať, že robí všetko preto, aby aspoň čiastočne odstránil obrovské škody, ktoré narobila Európe Angela Merkel so svojou katastrofálnou utečeneckou politikou. Vo funkcii prezidenta Rady EÚ chce zvolať vrcholové stretnutie členských štátov ohľadne zabezpečenia ochrany našich hraníc.

Rakúsky kncelár má svoj plán a podľa neho chce vybudovať dokonalú ochranu vonkajších hraníc EÚ. Je presvedčený, že keď EÚ zabezpečí svojim občanom istotu, ktorú Merkel rozbúrala, tak občania znova nadobudnú voči EÚ dôveru a budú ju vidieť pozitívne. Kurz má všetky schopnosti k tomu, aby EÚ znova zjednotil, potom ako Merkel v nej vyvolala veľké napätia a rozpoltenosť. Tá zavládla najmä medzi Nemeckom kancelárky Merkel a štátmi strednej a južnej Európy.

Medzičasom už ale priznávajú aj mainstream médiá – ktoré Kurza spočiatku kritizovali ako nebezpečného populistu - že z mladistvého rakúskeho neokonzervatívca Kurza sa v pozícii kancelára stal veľmi rýchlo významný európsky Brückenbauer (ten čo stavia „mosty“ medzi tými čo si nedôverujú), ktorý národy EÚ spája a nie rozdeluje.

Medzi Nemeckom a celou radou EÚ štátov vznikli v priebehu posledných rokov hlboké rozpory. Poľsko, Taliansko, Maďarsko, Slovensko, Dánsko a ďalšie štáty sa vehementne bránia proti dôsledkom merkelovskej migračnej politiky. Nedôverujú návrhu na spoločnú ochranu hraníc, ktorý nesie pečiatku Berlína.

Nikto iný v Európe neužíva tak v tábore konzervatívnych pravičiarov (Salvini, Orbán a ďalší), ako aj v tábore liberálov (Merkel, Macron, .....) takú dôveru ako Kurz.

Sebastian Kurz pracuje horúčkovite na novom koncepte migrantskej politiky Európy, ktorý by mohli akceptovať oba tábory.

Kurzov koncept je založený predovšetkým na konzekventnej ochrane hraníc EÚ (v čom Merkel totálne zlyhala a či dokonca ju odmietala) a na urýchlenom vybavovaní žiadostí o azyl podľa rovnakých pravidiel pre celú EÚ. Európska Ľavica  ho preto obviňuje z toho, že chce prebudovať Európu na vojensky stráženú neprístupnú pevnosť.

Napriek tomu aj jeho najväčší kritici priznávajú, že v extrémne „rozhádanej“ Európe práve on zohráva mimoriadne konštruktívnu rolu. 

Sebastian Kurz sa stáva architektom novej architektúry Európy, ktorá ak sa nezrealizuje alebo stroskotá, tak potom sa Európy naplno zmocnia neoglobalisti spriahnutí s temnými silami islamu a dajú jej vlastnú architektúru, ktorá úplne zničí nacionálne identity a slobodu indivídua.