K vedomiu máme prístup len znútra

Pozrieme sa teraz na niečo, nad čím sa sotva niekto zamyslí. Ako si vytvárame predstavu o našom vedomí a o našom mozgu? Čo určuje spôsob, ako o nich premýšľame?

Hoci vedomie a mozog, podľa všetkého čo dosiaľ vieme, úzko spolupracujú, tak naše kognitívne nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme mysleli, uvažovali a vytvárali si predstavy, sú veľmi obmedzené na to, aby sme sa ich pmocou dozvedeli ako pracuje vedomie. Predstavy o vedomí vytvárame tak, že skúmame a analyzujeme naše vlastné vnútorne stavy vedomia. 

Deje sa tak väčšinou v istom stave vnútorného ponorenia sa, pohrúženia sa v introspektívnom pohľade do vlastného vnútra. Možeme to vyjadriť aj tak, ako keby sa pri tom vedomie rozdvojilo a jedna jeho časť skúmala a pozorovala druhú časť vedomia.

K vedomiu máme prístup len znútra, naproti tomu mozog pozorujeme zvonku. Poznanie o našom mozgu vytvárame teda celkom inakšie, ako poznanie o vedomí. Nástroje, ktoré nám slúžia na poznanie mozgu a jeho aktivít, to sú naše zmysly. Mozog môžeme ohmatať, ovoňať, vnímať ho vizuálne a v neposlednom rade ho môžeme aj anatomicky rozobrať a analyzovať. Nič podobné však nemôžeme urobiť s vedomím, keď chceme odhaliť jeho záhady a tajomstvá. 

Mozog je vo svojej podstate ako biologická hmota veľmi jednoduchý a nenápadný. Pri jeho pozorovaní pod mikroskopom by sme videli len spleť neobyčajne hustých prepojení (dendritov), všade prerušovaných malými "uzlíkmi" (neurónmi). Hoci mozog úzko spolupracuje s vedomím (je možné aj to, že je súčasťou mozgu, prípadne jeho vlastnosťou, pričom to ale môže byť aj inakšie), aj tak nám nepomôže nijaká analýza mozgu k tomu, aby sme na jej základe získali nejaké informácie o vedomí. Môžeme ho pozorovať a analyzovať kolko len chceme, ale o vedomí sa nedozvieme vôbec nič.

Dokonca môžeme prostredníctvom PET (pozitrónová emisná tomografia) sledovať čo sa odohráva v mozgu nejakého človeka, ktorý sa nachádza v určitom konkrétnom stave vedomia. Jeho mozgové prúdy a teplota, ktoré snímame s PET-om, nám oznámia, aký stav vedomia dotyčná osoba prežíva. Napriek tomu to neznamená, že takto máme priamy prístup k vedomiu.  To, čo takto zachytávame a nameriame, to sú len meniace sa fyzikálne pomery v mozgu, spôsobené meniacimi sa stavmi vedomia. 

Opäť musíme zdôrazniť, že problém vedomia nevieme vyriešiť. Čokoľvek robíme a akokoľvek sa snažíme dostať vedomiu na "telo", nijako sa nám to nedarí. Podľa všetkého nie sme - a podľa môjho názoru ani nikdy nebudeme -  schopní vypracovať všeobecnú teóriu vedomia tak, ako sme vypracovali napríklad teóriu relativity, teóriu optiky, teóriu elektromagnetizmu alebo teóriu mechaniky.