K bojovej stratégii CIA patrí aj politka tzv. drogových vojen

Najvyššou dogmou CIA je staré pravidlo Niccolu Machiavelliho: Účel svätí prostriedky. Čím sa riadila v stredoveku Florentská republika, to je aj prvým zákonom nepísanej ústavy CIA. Už viac ako 50 rokov je dôležitou súčasťou jej stratégie iniciovať na rôznych územiach planéty drogové vojny. Čo sa začalo pôvodne ako boj proti komunizmu a neskôr proti terorizmu, to prerástlo do praktík, ktoré sú v rozpore tak s ústavou USA, ako aj s medzinárodným právom. 

CIA sa medzičasom ale neštíti pred ničím.

Drogové vojny CIA sa odvíjajú už celé desaťročia podľ rovnakej predlohy, len obraz nepriateľa sa zmenil. CIA ich iniciovaním robí svoju vlastnú politiku, napríklad v juhovýchodnej Ázii, Afganistane, Kolumbii, Mexiku.

V tajnom komplexe USA v Afganistane umiestnil v roku 2002 Washington svoje špeciálne  jednotky. Tie od začiatku podporovali spolu s americkými lietadlami v Afganistane  prekvitajúci afgánsky obchod s ópiom a heroínom. Tajné vojenské  letisko USA v Manase (Kirgizsko) je súčasne aj prekladiskom afgánskeho  heroínu do Ruska a na európske trhy. V roku 2008 obvinil ruský  veľvyslanec v Afganistane, Zamir Kabulov, americkú vládu a jej  okupačnú armádu, že podporuje prepravu heroínu do Ruska.  Produkcia  heroínu prekvitá v Afganistane od americkej invázie a po páde vlády Talibanu takou mierou, ako nikdy predtým. 

Od roku 2001,  keď v Afganistane začali svoje vojenské aktivity Američania a NATO, produkcia ópia doslova  explodovala.

Za  vlády Talibanu bolo v Afganistane len okolo 8000 hektárov, kde  sa pestovalo ópium. Podla údajov OSN, po šiestich rokoch vlády  prezidenta Karzaia a americkej okupácie Afganistanu, sa táto plocha  zväcšila na  200 000 hektárov.

New York Times uviedol  v októbri 2008, že Ahmed Wali Karzai, šéf vlády provincie Kandahar,  bol dlhé roky na výplatnej listine CIA preto, lebo mal pod kontrolou  ľudí, ktorí v jeho provincii pestovali ópium.

CIA sa pokúšala veľa rokov potlačiť šírenie komunizmu so svojou „tajnou“ zbaňou heroínom. Po páde komunizmu sa musel Washington postarať o zrod nového nepriateľa (aby mal na kdo využívať a nasadzovať svoje obrovské vojenské kapacity, so všetkým čo k nim patrí – bolo ich predsa treba niečím zamestnávať). Stal sa ním terorizmus a islamizmus.

Muster heroínovych akcií CIA funguje nasledovne:

Obchod s ópiom a heroínom znamená pre CIA prísun obrovských finančných prostriedkov. V Afganistane, Laose a inde prináša zvýšená produkcia drog veľké peniaze pre podporu a umožňovanie tajných operácií CIA. Objektívne treba ale povedať, že nejedna z nich je utajená aj pred Washington. Prípadne sa o niektorých dozvie až po ich realizácii a či po ich neúspechu.

Aktivity v tomto smere štartuje CIA vždy rovnako.

Najprv si získa v tej ktorej krajine vodcov a predstaviteľov významných kmeňov a rodinných veľkoklanov a tí mobilizujú svojich „poddaných“ súkmeňovcov, ktorí potom bojujú v rámci operácií CIA. Tým podstatne klesne produkcia potravín a veľké plochy poľnohospodárskej pôdy ostanú neobrobené. Veľká časť obyvateľstva následne hladuje a tí, ktorí sú nejakým spôsobom involvovaní do drogových vojen, tí žijú z výnosov drogového obchodu.

Následky sú ale dramatické. 

Miestni vodcovi a náčelníci sa natrvalo stanú  producentami drog a pokračujú v tomto výnosnom obchode aj potom, keď CIA ich už nepotrebuje, lebo akcia bola už úspešne ukončená. Tak napríklad  vznikol v šesťdesiatych rokoch minulého storočia s veľkou podporou CIA tkzvaný zlatý drogový trojuholník Tajsko, Laos, Birma, kde sa produkoval heroín, ktorý okrem iného bol vo veľkom konzumovaný americkou armádou vo vietnamskej vojne, aby potom po jej ukončení zaplavoval drogový trh v USA.

Na tomto mieste urobím záverečnú bodku.

Toto je ale len malý výňatok z mojich žurnalistických materiálov a podkladov, ktoré k tejto téme mám.