Jozef Starosta - šéfredaktor SLOVA z BRITSKEJ KOLUMBIE o Romanovi Bednárovi; číslo 3, zima 2014

SLOVO z BRITSKEJ KOLUMBIE

Poznáte ho?

Vancouver sa pri otáčaní Zeme vzhľadom na svoju zemepisnú polohu, pohybuje asi 1,000 km/hod. Zem krúži okolo Slnka rýchlosťou asi 100,000 km/hod, Slnečná sústava letí Mliečnou dráhou 720,000 km/hod a naša Galaxia sa rúti Vesmírom 2,160,000 km/hod.

Keď to všetko spočítam (a zanedbám vektorový charakter rýchlosti) tak mi vychádza, že či stojím alebo sedím, spím alebo hrám volejbal, tak sa moja poloha vo vesmíre za 1 sekundu zmení o 828 km. Keby sa Caymanské ostrovy nehýbali, tak by som tam mohol byť za 5 sekúnd.

Takéto myšlienky ma napadli pri čítaní veršov o vesmíre, ktorých autorom je Roman Bednár. Keď som k tomu pridal malú pravdepodobnosť, že sa v mnohotisícročnej histórii ľudstva narodíme na tom istom kúsku zemegule nazývanom Slovensko iba v rozpätí 3 rokov, úžas ma neopúšťal.

V rovnakom rozpätí sme študovali na Elektrofakulte na Vazovovej, a toto časové rozpätie sa s nami ťahá i v súčasnosti, hoci s pribúdajúcimi rokmi stráca na relatívnej dôležitosti. 

Roman Bednár krátko po absolvovaní EF SVŠT odišiel na západ. Svoju záľubu v štúdiu histórie, psychológie, filozófie, prírodných vied, kozmológie, mytológie, religióznych vied, sumerológie, egyptológie, ale aj germanistiky zúročil pri napísaní 19 kníh a množstva rôznych článkov, ktoré vyšli na Slovensku, v Nemecku a iných západných krajinách. V súčasnosti publikuje hlavne v Južnej Amerike, hoci žije v Nemecku, kde vedie Juhoamerické Tlačové Centrum.

Podľa údajov z www.roman-bednar.com, Prof. Dr. Andrej Červeňák v recenzii zbierky poézie Kozmické melódie Romana Bednára (ukážky poézie sú práve z tejto zbierky, pozn.editora) v Lit. týždeníku v roku 1999 píše:   Pri čítaní tejto knižky som bol trochu zaskočený. Z hľadiska klasickej poetiky sa Bednárove verše vymykajú tradičnému chápaniu poézie. Lenže čo sa u tohto autora nevymyká bežným predstavám? Píše o astronómii a preskakuje do astrológie, uvažuje o racionalizme a operuje iracionalizmom, preniká do tajov psychológie a ocitá sa v oblasti parapsychológie. Tvári sa ako vedec a vyjadruje sa ako básnik. V osobe Romana Bednára ide o tvorivého človeka - spisovateľa, esejistu, publicistu, autora literatúry faktu i básnika, pre ktorého tvoriť znamená presahovať hranice poznania a vyjadrovania...

V máji t.r. Roman Bednár poskytol interview pre teraz.sk, ktoré si môžete prečítať na https://www.teraz.sk/knihy/roman-bednar-spisovatel-rozhovor/84893-clanok.html. Zaujali ma hlavne jeho odpovede na tieto otázky.

Čo vám dal život v zahraničí, či už v súkromnej oblasti alebo profesnej a literárnej?

Už od detstva som túžil po nových vedomostiach a chcel som si neustále rozširovať horizonty svojho poznania. Na Slovensku za komunizmu a za Železnou oponou to nebolo možné, v každom prípade nie podľa mojich predstáv. Mňa oddávna lákalo spoznať svet antiky - predovšetkým Rím, Grécko, Egypt, ale veľmi som túžil objaviť a spoznať aj svet Germánov a Nemcov, ich dejiny a genialitu a intelektualitu ich mysliteľov a filozofov. Ďalším mojím snom bolo spoznanie južnej Ameriky. Z toho dôvodu bolo pre mňa primárnou potrebou môjho života za každú cenu odísť na Západ. V tom čase odchádzali, lepšie povedané, utekali naši ľudia do Nemecka a do USA predovšetkým preto, lebo ich lákali marky a doláre. V mojom prípade to ale tak nebolo. Nemal som nikdy záujem o peniaze a o materiálne bohatstvo, ale len o bohatstvá intelektu a o vnútorné hodnoty. Ak by som neodišiel, nikdy by som sa nestal takým človekom, akým som.

Aký je váš odkaz pre Slovensko?

Nezvyknem dávať a či zanechávať odkazy, môže to vyznieť ako poučovanie. Ja som vždy najradšej poučoval a učil sám seba. Osobne sa mi to dobre podarilo a našiel som v živote šťastie a spokojnosť. Ak sa odo mňa niekto naučil niečo dobré a pozitívne pre seba, a pomohlo mu to, tak môj život mal zmysel. Poviem však aspoň nasledovné:

Hľadajme lásku, rozdávajme ju, naučme sa byť maximálne tolerantní, nebuďme nikdy rasisti, majme veľké sociálne srdce, nehľadajme zmysel života v materiálnych veciach, ale v poznaní a v súcite s tými, ktorí to potrebujú, a predovšetkým žime tak, aby sme mali vždy pocit, že sme boli dobrí a aby sme taký pocit mali aj v hodine odchodu z tohto sveta.

_________________________________________

Pána Romana Bednára som do nedávna nepoznal. Pred niekoľkými týždňami som dostal od neho email:  

Vážený pán Starosta, dovoľujem si Vás osloviť a zároveň ponúknuť, že Vám sporadicky zašlem niečo zo svojej tvorby pre Vaše slovenské periodikum.

V rokoch 1993 - 2005 som v SR vydal 19 kníh rôznych literárnych žánrov.

Ako žurnalista som publikoval v SR, Srbsku, Nemecku, Rakúsku a ďalších krajinách.

Samozrejme, že ma táto ponuka zaujala. Odpovedal som na ňu stručne:

Važený pán Bednár, som milo prekvapený a cítim sa poctený Vašim emailom a Vašou ponukou. Budem sa tešiť z každého Vášho príspevku do nášho časopisu Slovo z Britskej Kolumbie.

Rovnako ako ja, dúfam, že i vy, čitatelia, si so záujmom prečítate na našich stránkach príspevky od pána Romana Bednára.