Ježiš sa nenarodil v Betleheme - to je len posvätný mýtus kresťanov

Čo sa udialo naozaj v deň jeho narodenia? V Lukášovom evanjeliu je o tom napísané: "Porodila svojho prvého syna a zavinula ho do plienok a položila ho do jasličiek, lebo v noclahárni nebolo iné vhodné miesto." Táto vianočná "rozprávka" je všeobecne najznámejšia a najdôležitejšia výpoveď evanjelíí. Čo je ale historicky doložené o narodení Ježiša a o mieste, kde sa to udialo? Historky a mýty okolo zrodu významných mystifikovaných osobností, akou sa stal aj žid Ježiš, alebo aj iný žid, Mojžiš, sa vytvárajú a pretvárajú až oveľa neskôr, ako sa dotyčný narodil. Neraz dokonca až po jeho smrti.

Z pohľadu historika sa Ježišove narodenie javí celkom inakšie, ako ho opisujú evanjelisti. Kristus sa podľa názoru väčšiny moderných kresťanských bádateľov Biblie a všetkých jej židovských bádateľov narodil v Nazarete. Podľa nich tento fakt zámerne sfalšovali vo svojich evanjeliách Lukáš i Ján s úmyslom preložiť miesto Ježišovho narodenia do Betlehemu, kde sa narodil a kde sa stal aj kráľom najvýznamnejší veľkokráľ Izraelu - Dávid. 

V novom náboženstve , v kresťanstve, malo byť prostredníctvom evanjelií doložené spojenie Ježiša s Dávidom, a tak sa mal zdôrazniť význam osobnosti "božieho syna". Kto ale pozná mytológiu, ten vie, že tak sa vytvára aspekt mystifikácie a psychologického budovania "božskosti" nejakého človeka.

 V Starom Zákone, Micha 5, 1-3 je napísané :"Ale ty, Betlehem-Efrata, hoci si nepatrný medzi regiónmi Judy, z teba príde ten, ktorý bude panovať nad Izraelom......  Bude všade vystupovať ako pastier v poverení Pána, vo vysokom mene Jahveho, svojho boha." A preto to odtiaľ preberie Lukáš a len prepisuje: "Tak sa vybral Jozef z mesta Nazaret v Galilei do Judey, do mesta Dávida, zvaného Betlehem, lebo pochádzal z rodu Dávidovho. Chcel sa tam dať zapísať s Máriou, svojou snúbenkou, ktorá očakávala dieťa."

Ale okrem tejto jedinej indície, ako "dôkazu" narodenia Ježiša v Betleheme - "bol z rodu Dávidovho" - nemá evanjelista Lukáš a ani ďalší učitelia cirkvi ranného kresťanstva, ktorí to len opakovali po ňom, žiadne ďalšie indície pre údajnu cestu Jozefa a Márie do Betlehemu. 

Preto táto cesta, ako aj tvrdenie o narodení Ježiša v Betleheme, nie je ničím iným ako fikciou a pokusom evanjelistov Lukáša a Jána vytvoriť týmto spôsobom prepojenie a súvislosť medzi Starým Zákonom a Novým Zákonom. V tých časoch mal Starý Zákon oveľa väčšiu autoritu a dôležitosť ako Nový Zákon. Veď Starý Zákon ovládal a vládol v ňom len Jahve a nikde v ňom tento boh Židov nehovorí o tom, že raz bude mať syna, ktorého počne bez sexuálneho aktu nejaká židovka, menom Mária. Preto bolo pre evanjelistov veľmi dôležité vybudovať vo svojich evanjeliách, aby boli naozaj dôveryhodné, "dôkaz", že oba Zákony, starý židovský a nový kresťanský, navzájom súvisia a že v oboch je prítomný ten istý boh-otec a že Ježiš je pokračovaním Dávida.

Nejasné je ale aj to, kedy sa človek Ježiš narodil. Nový Zákon k tomu mlčí a nezmieňuje sa o tom. Podľa evanjelistov sa Ježiš narodil v časoch vlády kráľa Herodesa. Ale tento sporný kráľ, ktorý nemal čistý židovský pôvod a bol Židmi nenávidený, zomrel už v roku 4. pr.Kr. To znamená, že nemohol chcieť dať zabiť Ježiša, lebo sa vraj obával, že ho zvrhne z trónu, lebo mal byť z rodu Dávidovho a teda by mal nárok na židovský trón, tak to tvrdia evanjeliá. Historicky dokázateľne zomrel skôr, ako sa Ježiš narodil. Ďalší paradox je v Lukášovom evnjeliu v tom, keď tvrdí, že kvôli vyberaniu daní oficiálne nariadený cenzus (sčítanie ľudu) sa konal až v 6 roku nášho letopočtu a práve kvôli nemu mal ísť Jozef s Máriou do Betlehemu. V tomto roku už ale Ježiš musel byť na svete, aspoň štyri roky.

Jediné čo vieme s istotou je to, prečo oslavujeme jeho narodenie práve 25. decembra. To je deň, kedy starý Rím oslavoval s veľkou slávou a pompou narodenie boha slnka Sol Invictusa. V roku 336, keď už kresťanstvo bolo v Rímskej ríši etablovaným a hlavným náboženstvom, boli do života štátno-náboženským slávnostným aktom po prvý raz uvedené kresťanské vianoce a bolo stanovené, že Ježiš sa narodil v ten istý deň ako rímsky boh slnka. Zároveň bol zrušený sviatok starého rímskeho boha. 

Takže až dekrét rímskeho cisára rozhodol o tom, že Ježiš sa "narodil" 25. decembra. môžeme ale ľutovať, že cisár nebol natoľko predvídavý, aby do svojho dekrétu dal zapísať aj nejaký rok jeho narodenia. Vyčítať mu to ale v žiadnom prípade nemôžeme, lebo on všetko robil len s ohľadom na potreby Rímskej ríše a pre neho bolo kresťanstvo vo vtedajšej forme potrebné len z politického hľadiska.