Ježiš bol najväčšie médium všetkých čias

Početné výskumy a analýzy paranormálnych fenoménov v priebehu niekoľkých desaťročí ukázali, že pri takzvaných mimotelesných aktivitách mediálne senzitívnych ľudí je najľahšie prekonateľnou prekážkou priestor. Nie sú však zriedkavé ani také prípady, keď došlo k prekročeniu hraníc času, a to veľmi evidentným spôsobom. Parapsychológiou som sa zaoberal intenzívne niekoľko rokov a študoval som práce viacerých významných parapsychológov, napr. profesora Hansa Bendera. Zaujímali ma najmä tí, ktorí boli zároveň aj prírodovedci a hľadali fyzikálne vysvetlenie nevysvetliteľných paranormálnych fenoménov.

Jedným z nich bol aj český fyzik a biochemik, Prof. Dr. Milan Rýzl, rodák z Prahy, ktorý v roku 1967 ostal v USA a žil a pracoval tam až do konca života, v roku 2011. Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom vedeckej parapsychológie na svete. Preslávil sa predovšetkým tým, že bol jedným z prvých experimentátorov parapsychológie, to znamená, že fenomény parapsychologie overoval a preveroval fyzikálnymi experimentami. Napísal mnoho kníh a v USA sa mu dostalo mnoho oficiálnych uznaní za jeho vedeckú činnosť. Svojho času sme boli v písomnom kontakte.

V niekoľkých mojich knihách som venoval viaceré kapitoly parapsychológii a tiež som podrobne písal aj o prácach Milana Rýzla. A bol to práve tento geniálny vedec, ktory je autorom vynikajúceho diela Ježiš – najväčšie médium všetkých čias.

Aj o tom som písal v jednej z mojich kníh literatúry faktu. Táto Rýzlova kniha vznikla na základe zdĺhavých a komplexných experimentov, ktoré robil okrem iného s dvoma mladými študentkami, ktoré mali výborne mediálne schopnosti.

Najmä Milena L. bola v tomto smere mimoriadne senzitívnym médium. Rýzl ju v rámci svojich experimentov presadil do tranzu a „vysielal“ jej vedomie cez hranice času a priestoru do Palestíny, do čias, keď tam žil Ježiš Kristus. Milenino vedomie tam s „ním“ vstúpilo do kontaktu. V priebehu dvadsiatich takých experimentov Milena opisovala v tranze Ježiša, jeho činnosť a vysvetľovala na základe toho, čo jej rozprával, aj zázraky, ktoré robil.

Ježiš jej povedal, že bol len človekom, ktorý mal mimoriadne schopnosti. Od neho sa dozvedela aj to, že mnohé biblické príbehy boli len politickými udlosťami, čo je v rozpore s tradičnou exegézou Biblie. Od Ježiša sa dozvedela napríklad aj to, že smrť proroka Eliáša bola politickou vraždou a že Mojžiš bol múdrym politikom a skvelým vodcom, ktorý šiel bezohľadne za svojimi svetskými cieľmi a rafinovane klamal svoj národ, že má kontakt s Bohom, a tak ho manipuloval.

Aj mnohé časti Nového Zákona dostali pre Rýzla prostredníctvom média Mileny, nový zmysel. Napríklad to, že Ján Krstiteľ bol duchovným učiteľom Ježiša a že ten sa v mnohom orientoval podľa neho a veľa sa od neho naučil.

Predtým ako sa Ježiš stal putujúcim kazateľom, tak strávil 20 rokov na neznámom mieste – Nový Zákon o tomto čase „diplomaticky“ mlčí – a až potom sa vrátil do Palestíny a začal svoju kazateľskú činnosť. Milena sa od Ježiša dozvedela, že to boli jeho učňovské roky, ktoré strávil v púšti s Esejcami.

Esejci boli najmúdrejšou a najtolereantnejšou religióznou skupinou vtedajšej židovskej spoločnosti, ktorí odmietali povrchný spôsob života i hmotné bohatstvá a odišli žiť do púšte, kde žili jednoduchým spôsobom a neustále sa vzdelávali, a tak predstavovali  mystickú a intelektuálnu špičku Židov.

Ich spoločenstvo sa odhaduje na 3000 členov.

Ich učenie bolo veľmi podobné učeniu prvých kresťanov. Logickým vysvetlením tohto faktu je to, že to, čo sa Ježiš od Esejcov naučil, to preniesol do svojho učenia, a to neskôr aj odovzdal svojím učeníkom a odtiaľ to vtieklo do teológie ranného kresťanstva.

Po ukončení svojich učňovských rokov u Esejcov disponoval Ježiš aj vynikajúcimi nadzmyslovými schopnosťami. Podľa Rýzla možno Ježišove „zázraky“, vysvetliť práve tým, že nadobudol takéto vlohy. To, že ich získal až cez Esejcov, je zároveň dôkazom toho, že bol len človekom a nie Bohom. Ako dieťa nerobil nijaké „zázraky“. Naučil sa ich robiť až oveľa neskôr.

Rýzlova interpretácia Ježišovho života sa celkom zhoduje s tým, čo o ňom napísal významný židovský historik Jozef Flavius v 1. storočí. Potvrdzujú to aj zvitky, ktoré sa našli v roku 1947 na brehu Mŕtveho mora.