Jedinečný, výnimočný Augsburg – mesto starých Rimanov – tisíc rokov staršie ako Mníchov - 1.časť

Augsburg patrí k najstarším a najčarovnejším mestám Nemecka. Viac ako dve tisícročia času preleteli ponad jeho múrami. Jeho základy položili starí Rimania a je označovaný ako najsevernejšie mesto Rímskej ríše. Dejiny mesta sa začali v roku 15, keď dal rímsky cisár Augustus (ktorý bol prvým rímskym cisárom a zároveň aj najdlhšie vládnúcim) príkaz vybudovať na sútoku riek Lech a Wertach opevnený vojenský tábor pre rímskych legionárov. Augusta Vindelicum bolo jeho meno – Vindelicum preto, lebo to bolo územie keltského kmeňa Vindelicov. Neskôr sa názov zmenil na Augsburg – hrad a či mesto Augusta.

Augusta Vindelicum sa stala hlavným mestom dôležitej rímskej provincie Raetia. Mesto ležalo na križovatke dvoch prastarých diaľkových obchodných ciest. Jednu z nich prebudovali Rimania na Via Claudia Augusta a viedla z Benátok na Dunaj. Jej priebeh možno v Augsburgu nájsť ešte aj dnes  - viedla dnešnou Maximilianstraße , okolo radnice a Dómu. Keď niekedy okolo roku 500 boli Rimania z mesta vytlačení germánskym kmeňom Alemannov, tak sa Augsburg stal kresťanský. Jeho vládcom sa stal biskup a biskupi vládli mestu niekoľko storočí.

Najznámejší a najvplyvnejší z nich bol biskup Ulrich (890 – 973). Ulrich dal vybudovať mestské opevnenia a v roku 955 výrazne pomohol cisárovi Ottovi I.  k rozhodujúcemu víťazstvu nad obávanými Maďarmi, ktori v tej epoche terorizovali južnú a strednú Európu svojimi lúpežnými a dovtedy vždy víťaznými nájazdami. Po ťažkej porážke, ktorú im spôsobil Otto I. v pamätnej bitke pri rieke Lech, bola ich úderná sila natrvalo skrotená a celkom sa stiahli na územie dnešného Maďarska a Slovenska.

Po cisárovej smrti podporovala jeho vdova Adelheid výstavbu známeho augsburského Dómu, ktorého základný kameň bol položený v roku 996 a ktorý môžeme obdivovať v plnej jeho nádhere ešte aj dnes. Dostavaný bol až v roku 1431. Vláda biskupov bola ukončená v roku 1276 a biskupské mesto sa stalo na cisárov príkaz freie Reichsstadt, to znamená, že bolo podriadené priamo a výlučne cisárovi a nikomu inému.

Z roku 1276 pochádza aj prvá písomná zmienka o existencii štyroch umelých kanálov, napájaných vodou z rieky Lech. Boli základom vznikajúceho, perfektne skonštruovaného a dokonale premysleného vodného hospodárstva mesta. Tieto kanále, ku ktorým postupne pribúdali ďalšie, privádzali vodu ako pohonnú energiu pre vodné kolesá stredovekých remeselníckych dielní. Iné kanále, s čistou pitnou vodou, slúžili pre zásobovanie obyvateľstva.

V 15. storočí bola do tohto systemu kanálov zabudovaná na tú dobu vysoko moderná vodáreň. Jej budovu možno obdivovať ešte aj dnes – je am Rotem Tor, pri Červenej bráne. Nikde v Európe nebolo v tom čase tak dokonale rozvinuté vodné hospodárstvo ako v Augsburgu. Patrí ako významný unikát do svetového kultúrneho dedičstva. Nebolo to však jediné, čím sa Augsburg v tom čase vyznačoval tak, ako žiadne iné mesto v Európe.

Ešte vždy spájali Augsburg staré rímske cesty s Talianskom a mesto bolo významnou križovatkou medzi juhom a severom Európy a bolo jedným z najdôležitejších obchodných centier kontinentu. Fulminantný vzostup Augsburgu medzi najvýznamnejšie európske mestá je spojený predovšetkým s menami Fugger a Welser. Obidve významné  augsburské kupecké rodiny vybudovali v 15. a 16. storočí svoje celosvetové obchodné siete, s početnými zahraničnými firmami. Prvým v rade úspešných Fuggerovcov bol Jakob Fugger (1459 – 1525), ktorý vošiel do dejín ako Jakob Fugger der Reiche (Bohatý) a zároveň aj ako prototyp úspešného moderného podnikateľa.

Za krátky čas prebudoval neveľkú rodinnú firmu, ktorá nemala veľké zisky, na mimoriadne výnosný svetový „koncern“ a stal sa nepostrádateľným  bankárom cisárov a pápežov.

Jeho veľká finančná podpora cisárov Maximiliána I. a Karola V. veľmi posilnila jeho osobný politický význam a tým aj politický význam jeho rodného mesta Augsburgu. Aj keď sa v Augsburgu konali už od 12. storočia Reichstage, ríšské snemy (niečo podobné ako dnešný Bundestag), tak nikdy neboli také významné ako v jeho čase. Jakob Fugger bol však známy ešte aj niečím iným, ako len obrovským bohatstvom. Mal aj veľké sociálne srdce – a tým sa boháči stredoveku nevyznačovali. V roku 1521 založil a financoval prvé sociálne sídlisko na svete, kde mohli bývať zadarmo najchudobnejší a zadĺžení občania. Sídlisko sa volá Fuggerei a aj dnes v ňom bývajú sociálne slabí občania a platia symbolické nájomné 88 centov na rok!

Ak budete na návšteve Augsburgu a by vás rozboleli zuby, tak na Maximilianstr. 11 môžete vyhľadať slovenského zubára Karola Slovinca.

pokračovanie nasleduje