Je ľudská duša transpersonálna? – 1. časť

Transpersonálna psychológia je pomerne mladým odvetvím psychológie, ktoré pokladá spiritualitu za neodmysliteľnú súčasť kozmu a i človeka.

Zaoberá sa s rôznymi aspektami mimoriadnych stavov ľudského vedomia i nevedomia, ako meditáciou, mystickými zážitkami, psychickými krízami, psychodelickými terapiami, vnemami kozmického vedomia, skúsenosťami z okamihov blízkych smrti i počas zdanlivej smrti, mystickými spojeniami s prírodou, karmickými skúsenosťami a pod.

Jej ústrednou myšlienkou je, že to, čo na duchovno-intelektuálnej báze tvorí naše mysliace a reflexie schopné ego, nezačalo svoju existenciu s naším zrodom na tento svet a nebude ani končiť smrťou našej biologickej schránky.

Posledných 40 rokov je psychológia silne ovplyňovaná transpersonálnou psychológiou a možno konštatovať, že táto má vplyv aj na iné vedné odbory, napr. na biológiu.

Zatiaľ nie je ešte celkom etablovanou vedeckou disciplínou (ale aj psychológii trvalo veľmi dlho, kým sa naplno etablovala), ale na svet je už viacero univerzít, kde ju možno študovať.

Ešte sú stále vedci, ktorí ju nechcú akceptovať ako vedeckú disciplínu, lebo jej poznatky a závery sa nezhodujú celkom so zákonmi fyziky Izáka Newtona. Ale predsa ani teológia sa s nimi nezhoduje a je akceptovaná ako veda.

Existenciu rôznych mimoriadnych stavov vedomia poznajú psychológovia i psychiatri už veľmi dávno. V mnohých prípadoch ich však kvalifikovali ako patologické výplody mozgu a ako duševné choroby a poruchy.

Seriózne výskumné práce ale ukázali, že také stanovisko je nezmyselné a absurdné, lebo v skutočnosti ide o prirodzené a realistické manifestácie vnútornej dynamiky ľudskej duše.

To všetko len dokazuje, že naše doterajšie poznatky o duši musíme radikálne korigovať a  zmeniť.

Tradičná psychológia nám ponúka len taký model ľudskej duše, ktorej biografia sa začín až príchodom nového dieťaťa na svet a sa končí jeho skonaním.

Veľký americký transpersonalista, českého pôvodu, Stanislav Grof objavil v štruktúrach ľudského nevedomia dve oblasti, ktoré označil ako perinatálne a transpersonálne.

Perinatálnu oblasť odvodil zo skutočnosti, že väčšina z tých ľudí, ktorých vedomie sa dostane do tejto úrovne, zažije znova svoj pôrod. Príchod na svet je pre každého človeka dramatickou a vždy aj životu nebezpečnou situáciou.

Pocity a telesné zážitky, ktoré sú s týmto procesom spojené, sú mimoriadne intenzívne. Zahŕňajú spomienky na priebeh pôrodu, na tlaky počas neho, na bolesti, na strach, na zápach lekárskych prostriedkov a podobne. Okrem toho tieto spomienky, ktoré sú uložené v hĺbkach pod hranicou  vedomia, môžu otvoriť aj prístup do tých psychických úrovní, ktoré sú prepojené s historickými a archetypickými oblasťmi kolektívneho nevedomia.

Pokračovanie nasleduje