Je duch len produktom hmoty? Keď mozog nevníma nič, čo je vľavo

Keď sa Alex prebudil z narkózy, bol jeho svet, ktorý videl, oveľa jednotvárnejší, ako predtým. Z jeho nového sveta, ktorý mal pred sebou, celkom zmizla jeho ľavá strana.

Ak sa k nemu niekto približoval z ľavej strany, tak akoby sa odrazu pred ním vynoril z prázdna, keď prešiel na jeho pravú stranu. Každý, kto k nemu prichádzal zľava, tak riskoval, že Alex do neho narazí, lebo pre neho bol neexistentný.

Keď ho prepustili z nemocnice, tak jeho problém pokračoval ďalej. Napríklad v supermarkte, keď išiel nakupovať, tak sa mu stávalo, že neraz narazil do regálov s potravinami, ktoré mal po ľavom boku, lebo ich nevidel.

V skutočnosti to s ním ale bolo ešte horšie, lebo nielenže nevidel nič, čo od neho bolo vľavo, ale Alex vôbec ani len nevedel, že mu vnímanie ľavej strany chýba. Alex nevedel a nevnímal ani to, že jeho ochromená  ľavá ruka a ľavá noha nie sú k ničomu a že ich nemôže používať. On totiž nevedel ani to, že ich má a že patria k nemu. Nevidel ich a ani ich necítil!

Pre neho to bola časť sveta, ktorý je neexistentný. Ak chcel niečo z neho zachytiť a uvidieť, tak sa vždy musel nasmerovať tak, aby sa presunul do jeho pravej strany.

Prečo ale bol Alexov svet taký zdeformovaný a neúplný?

Alexovi chýbala celá pravá polovica kortexu. Neurochirurgovia mu ju vyoperovali ako dvanásťročnému, lebo trpel na extrémne silné záchvaty epilepsie a lekári mali opodstatnené obavy, že mu hrozí smrť. Následkom tejto straty nedokázal jeho mozog spracovávať istú časť vonkajších vnemov. To redukovalo jeho vedomie a niektoré stavy jeho vedomia boli neúplné.

To lekári po operácii samozrejme očakávali – bola to cena za to, že Alex mohol naďalej žiť, lebo epilepsia bola potlačená. Po niekoľkých mesiacoch však prišlo veľké prekvapenie aj pre odborníkov. Stal sa totiž istý zázrak, s ktorým nikto nepočítal. Patrí k veľkým zázrakom kozmu, aké tento dokáže realizovať úplne v rozpore s našou kauzálnou logikou.

Alexov okyptený a zmenšený mozog sa začal mobilizovať a znova nadobúdať stratené schopnmosti, a to takpovediac celkom len sám od seba. Iné časti jeho mozgu začali preberať funkcie odstránenej časti kortexu. Šesť rokov po operácii Alex už mohol reagovať úplne normálne na svoje okolie. Aj jeho intelektuálne schopnosti boli plne intaktné. V škole patril k lepšej polovici žiakov.

Alex mi porozprával aj to, ako ho toto všetko veľmi zmenilo a ovplyvnilo. Naučil sa vidiť život úplne inými očami. Cítil v sebe hlbokú pokoru a vďačnosť za to, že mohol žiť a vnímať krásu sveta symetricky a komplexne. Stal sa astrofyzikom – a vynikajúcim kozmológom – a mal som možnosť viesť ním skvelé rozhovory a diskusie o témach kozmu, ktoré obohatili moje poznanie.

Jeho biologické telo opravilo a skorigovalo jeho narušeného ducha a jeho vedomie sa skompletizovalo. Alebo to bolo jeho vedomie, ktoré opravilo samo seba a vnútilo mozgu vykonávať funkcie, ktoré stratil?

Je ale na druhej strane možné považovať tento prípad za dôkaz toho, že duch a vedomie sú len produktom hmoty?

Materialistickí vedci to v každom prípade vidia len takto. Pre nich sídli naše vedomie v mozgu a je jeho výtvorom.

Podľa nich bez mozgu by neexistovlo nijaké vedomie. Pre nich len vysoká komplexnosť mozgu vytvára vedomie a nekomplexná hmota preto vedomie nikdy nemôže mať.

Ja mám v tomto smere iný názor a som presvedčený, že vedomie, respektíve jeho rôzne formy sú všade v kozme. Písal som o tom v niekoľkých mojich publikáciách podrobne.