Islamizácia Európy razantne postupuje zásluhou príkladnej spolupráce Nemecka s Tureckom

Intenzívna islamizácia EU sa začala v septembri 2015, keď A.Merkel so širokým úsmevom pozývala „všetkých“ z Blízkeho Východu: „Willkommen bei uns in EÚ“. Islamizácia naplno pokračuje aj naďalej najmä vďaka utečeneckej dohody s Ankarou, ktorú si kancelárka pokorne vyprosila prednedávnom u Erdogana. Merkel je plne zodpovedná aj za príchod 1,8 ilegálnych utečencov v roku 2015, z toho asi 600 000 Sýrčanov – ako uvádza FRONTEX. Tým bola nezákonne  porušená dublinská utečenecká dohoda o azyle pre ilegálnych utečencov. Už v priebehu minulého roku sa ukázalo, že Turecko zohralo absolútne aktívnu rolu pri  „exportovaní“ moslimských migrantov do EÚ. Takmer všetci „domnelí“ Sýrčania prišli k nám práve z Turecka, kde dovtedy žili už dlhú dobu v bezpečí. A síce dovtedy, kým ich Erdogan nezačal posielať do Európy a Merkel im svojvoľne otvorila hranice. Propagandistická lož znela: Všetci migranti sú utečenci pred vojnou a násilím. Medzi nimi bola však veľká časť takých, ktori nimi s určitosťou neboli. Napriek tomu ich nikto na otvorených hranicich do EÚ nezadržal a nekontroloval.

Ale už aj pred touto obrovskou vlnou migrantov bol podiel moslimov v západnej Európe veľký a ich počet narastá ďalej. Pred otvorním hraníc ich bolo v Nemecku 5 miliónov , vo Francúzsku tiež 5 miliónov , vo Veľkej Británii 3 milióny, v Holandsku milión, v Rakúsku pol milon, v Belgicku 700 000.

 Erdoganova pomocná „tajna armáda“ sa volá Ditib

Veľká veľtržná hala v Karlsruhe bola 15. 5. 2015 naplno obsadená 14 000 Turkami, ktorí boli v tranze – elektrizoval ich prezident Erdogan: „Bratia, tureckí moslimovia, začneme budovať nové Turecko odtiaľto, z Nemecka? Áno, Áno“ , kričala ako zhypnotizovaná jedným hlasom turecká masa. Erdogan ďalej napomínal: „Turecké spolky, organizácie a mešity musia byť silné a spojené v jednote, len tak možno vybudovať nové  Turecko, a to také Turecko, ktoré bude mať globálnu moc. Naša relígia, náš islam, je pre nás všetkým.“

Veľa Nemcov sa už vtedy divilo a pohoršovalo nad tým, čo všetko si Erdogan smie v Nemecku dovoliť a to ešte netušili, čo sa na nich len o niekoľko mesiacov zosype. Ani Merkel, ani iní vládni politici nepodnikli nič proti tomu, aby cudzí politik v ich štáte robil propagandu proti Nemecku a rozvracal jeho kresťanskú kultúru.

Organizátorom tohto propagandistického vystúpenia Erdogana v bádenskom Karlsruhe bola UETD, Union Europäisch-Türkischer Demokraten. Krásny názov, ale po demokracii ani náznaku. Ide o lobistickú organizáciu Erdoganovej strany AKP v Európe. Spolupracuje s Úradom pre religiózne záležitosti ( Diyanet), ktorý sídli priamo v úrade Erdogana, v Ankare a s orgnizáciou Ditib, ktorá zastrešuje a predsedá všetkým 850 mešitám a ich spolkom v Nemecku. Dosadzuje do mešít v Nemecku (nad ktorými nemá Nemecko žiadnu kontrolu, čo je hanbou a narušením štátnej suverenity) aj všetkych imámov, z ktorých viac ako 95 percent prichádza priamo z Turecka a ktorí nehovoria nemecky, až na malé výnimky. Členovia predsedníctva Ditibu zostavujú radu, ktorej predsedá prezident Diyanetu v Ankare. Členmi Diyanetu sú aj piati náboženskí-atašé z piatich tureckých konzulátov v Nemecku. Imámovia aj výrazne ovplyvňujú všetky dôležité uznesenia tureckých spolkov a organizácií v Nemecku.

Viac ovplyvňovania a kontrolovnia a riadenia tureckých moslimov v Nemecku už nie je ani len možné.

Imámovia z Turecka sú ortodoxní suniti, ktori hlásajú absolutistický islam presne tak, ako ho presadzuje aj AKP. Vo svojich kázňach vychvaľujú islamské martýrstvo (a to nie je nič iné ako podpora islamistických teroristov).

Abdel-Hakim Ourghi, profesor religióznych vied z Freiburgu, označuje týchto Erdoganom podporovaných imámov v Nemecku za kastu arcikonzervatívcov hlásajúcich islam zo 7. storočia. V Erdoganových metódach vidí „schody“, po ktorých sa vystupuje k čoraz silnejšiemu radikalizovaniu a islamizovaniu Európy.