Inscenáscia pre Merkel? Naozaj samovražda Jaber al-Bakra v nemeckom väzení?

Po tom ako traja sýrski „hrdinovia“, utečenci, dokázali to, čo sa nepodarilo stovkám elitných nemeckých policajtov, odrazu zo dňa na deň stúpli extrémne preferencie kancelárky Merkel, hoci celé predošlé mesiace neustále padali.

V pondelok 10. 10. zatkla nemecká polícia v Lipsku utečenca, Sýrčana Jabera al-Bakra, ktorý údajne pripravoval viaceré teroristické útoky v Nemecku. Udialo sa tak ale len vďaka „hrdinskej odvahe“ troch sýrskych utečencov, ktorých al-Bakr vraj oslovil na stanici v Lipsku. Podľa ich výpovede bol v zlom fyzickom stave, vyčerpaný, lebo už niekoľko dní bol na úteku pred nemeckou políciou, ktorá dostala typ, že je podozrivý z terorizmu. Al-Bakra však niekto varoval a ušiel skôr ako prišla polícia. V jeho byte bolo údajne najdené veľké množstvo extrémne nebezpečnej výbušniny. Na al-Bakra bol vydaný zatykač a jeho fotka bola zverejnená na rôznych miestach i v médiách.

Moje podozrenie, že celý prípad sa veľmi podobá na zinscenovanú drámu so skvelým vyvrcholením, ktorá má mať veľký účinok na mienku obyvateľstva ohľadne utečencov a merkelovskej utečeneckej politiky, vychádza z nasledovných faktov:

1, elitní nemeckí policajti, špecialisti na podobné akcie, al-Bakra nemohli chytiť, hoci ho údajne stíhali niekoľko dní

2, v pondelok, na stanici v Lipsku, ho potom traja jeho krajania – moslimovia ako on - vzali k sebe, lebo ich o to poprosil a oni sa nad ním zľutovali. Podľa ich výpovede vtedy nevedeli o koho ide.

3, potom to ale predsa len „nejako“ doma veľmi rýchlo zistili, že je hľadaný políciou, premohli ho, poviazali a zavolali políciu

4, hoci im vraj ponúkal veľký obnos peňazí, ak ho pustia, neurobili to, lebo sa cítili veľmi zaviazaní kancelárke Merkel a nemeckému národu

5, je absolútne nepravdepodobné, že ho doma rýchlo identifikovali a aj to, že by ho boli udali

6, keď bol al-Bakr už zaistený a uväznený, tak potom v perfektnom špeciálnom väzení, mu bolo „umožnené“, aby už po niekoľkých hodinách vraj spáchal samovraždu, a tak rýchlo „zmizol“ z tohto sveta. Čo má pre nemeckú justíciu i politiku svoje veľké výhody, ale aj veľké nevýhody. Okrem iného preto, lebo to otvára priestor pre rôzne úvahy, ktoré môžu vrhať na zodpovedných veľmi zlé „svetlo“.

7, Proti samovražde al-Bakra, ktorý bol prísne veriacim moslimom, hovorí aj to, že Korán vyslovene zakazuje samovraždu a hrozí každému samovrahovi peklom.

8, Vo väzení, kde al-Bakr mal spáchať samovraždu, sa muselo veľmi dobre vedieť, že ide o väzňa, kde je vysoká pravdepodobnosť spáchania suicidu, a preto malo byť samozrejmé, že sa urobia všetky potrebné opatrenia, aby k tomu neprišlo. Nič také sa nepodniklo (prečo asi?). Potom len niekoľko hodín po údajnej samovražde odrazu všetci politici a predovšetkým minister vnútra de Maiziere, sa tvárili rozhorčene, nahnevane a pobúrene a vyhlasovali svoje nepochopenie toho, ako sa to len mohlo stať (mám info ešte o ďalších argumentoch, ktoré tu z pochpiteľných dôvodov neuvádzam).

Také prejavy sú ale jednoznačne len neúprimné „krokodílie slzy“.

Všetko bolo, pochopiteľne, médiami ostro sledovane. Traja „hrdinovia“ už medzičasom boli navrhnutí na vysoké štátne vyznamenanie za zásluhy o nemecký národ a nemecký štát – železný kríž. V médiách sa neustále poukazovalo a poukazuje na ich „hrdinstvo“ a dávalo sa to do súvisu s kancelárkou, ktorá umožnila takýmto úžasným „hrdinom“ život v Nemecku a médiá prízvukovali, že medzi utečencami je veľká väčšina podobných.

To všetko je z mojho pohľadu doslova pritiahnuté za vlasy a vyvoláva dojem umelej konštrukcie, a to o to viac, že neuveriteľne stúpli preferencie kancelárky, čo uvádzajú jedným hlasom všetky promerkelovské médiá, a to sú v Nemecku takmer všetky.

Na záver ešte dodám, že podobných prípadov v iných súvislostiach už v Nemecku v priebehu rokov bolo viac. Spomeniem tu len „samovraždu“ (18.10.1977) Andreasa Baadera a Ulrike Meinhof (9.5.1976), ktorí boli väznení za organizovaný teror proti nemeckému štátu a vo väzení mali spáchať samovraždu, ktorá sa udiala za podivných okolností a mnoho osobností z cudziny - o.i. aj  filozof J. P. Sartre - ju označovali za veľmi pravdepodobnú vraždu, ktorú mala zinscenovať nemecká justícia a politika.