Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh, 207. pokračovanie

Cez sklenenú stenu domu som zazrela prvý slnečný lúč rána ako sa šplhal ponad horský hrebeň tohto nádherne malebného údolia, ktoré bolo celkom odlúčené od civilizácie. Netrvalo dlho a spoza hrebeňa sa začal vynárať ligotavý kotúč slnka. Jeho svetlo vkĺzlo do miestnosti a naplno ju ožiarilo.

Zaplavili ma prudké pocity šťastia a nekonečného vnútorného pokoja. Už nespočetne veľa krát som zažila zrod nového dňa. Nikdy som ho však nezažila tak vedome a s takým pocitom šťastia a pokornej vďačnosti. Ak človek dokáže plný radosti a pokory prijímať dary prírody, tak nepotrebuje nič viac, aby bol neustále šťastný a spokojný.

Sri Baba pri všetkej svojej prirodzenej autorite, ktorá z neho sálala, nebol a ani si nenárokoval byť akousi patriarchálnou figurou otca a či proroka. Hovorieval, že je len trpezlivým a láskavým učiteľom tých, ktorí sa od neho chcú učiť, ale zároveň aj vďačným žiakom tých, ktorí ho môžu niečo naučiť. Hlavnou a najdôležitejšou formulkou jeho filozofie bola láska a pokora.

Rozlišoval tri stupne lásky. Lásku tela, lásku pocitov a lásku bytia, teda lásku univerzálnu ku všetkému čo existuje. Jeho najvyšším imperatívom, ktorý odporúčal každému bola rada, aby obsiahol naplno všetky tri stupne lásky. Každá skúsenosť v láske naučí človeka niečo nové.

Tých šesť týždňov, ktoré som prežila v Madire, zanechalo v mojom vnútri oveľa hlbšie stopy ako všetky predošlé desaťročia môjho života dohromady.

Pri Sri Babovi som precítila a pochopila hlboko v mojom vnútri, že pokiaľ je v nás egoizmus a snaha niekomu niečo zobrať, prípadne niekomu škodiť a chýba nám láska ku všetkým a všetkému, tak nie je možné v sebe zažívať trvalú harmóniu a mať intenzívne pocity šťastia.

Zblížila som sa s ním naozaj veľmi úzko. Boli sme si blízki ako najbližšia rodina. Každý týždeň si nšiel niekoľko hodín, ktoré sme strávili spoločne len my dvaja. Posledný deň pred mojím odchodom do Európy, keď sme sa večer prechádzali v záhrade, navrhol mi , že ak budem chcieť a keď budem bo svojom živote tak ďaleko, že budem mať pocit, že som voľná a bez záväzkov, že môžem kedykoľvek prísť k nemu a ostať u neho tak dlho ako budem chcieť.

Ten čas prišiel a sa naplnil. Tento rok som s rozhodla, že koncom budúceho roku odídem k nemu do Indie a svoj život dožijem tam, u neho. Zomrieť medzi ľuďmi, ktorí sú takí istí ako ja a ktorí zomierajú bez strachu a vyrovnaní so životom, to je pre mňa pozitívnym vyvrcholením mojej cesty životom.

Od Sri Babu som sa naučila niečo nesmierne dôležité a pochopila som, že naše individuálne vedomie bude prijaté kozmickým vedomím len vtedy, ak sme ho npĺňali láskou, poznaním a dobrými skutkami. Kto žil v tomto zmysle, ten umiera bez strachu a v pokoji.“ 

pokračovanie nasleduje