Historický Ježiš bol revolucionár a kazateľ, ale rozhodne nebol askétom a nebol ani zakladateľom nového náboženstva – to zariadil až apoštol Pavol!

Na Vianoce oslavujú jeho narodenie miliardy ľudí po celom svete. Ale kto bol skutočný Ježiš Nazaretský?

Príbeh narodenia Ježiša Krista je príbehom viery a viery na jeho božskú podstatu, pričom v jeho biblickom podaní  nie všetky „fakty“ sú správne.

Historicko-kritický Ježišov výskum skúma, kto bol v realite skutočný Ježiš Nazaretský, ktorý sa narodil pred viac ako 2000 rokmi.

Každý, kto chce skúmať život historického Ježiša, nemôže ignorovať Bibliu. Najdôležitejšími zdrojmi sú spisy z Nového zákona. Okrem štyroch evanjelií podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána sú ústrednými textami pre historicko-kritický Ježišov výskum aj listy apoštola Pavla a Skutky apoštolov.

Inak stále existuje „niekoľko svedectiev“ od rímskeho a židovského historika, ako aj niekoľko roztrúsených správ, ktoré možno hodnotiť, vysvetľuje protestantský teológ Wolfgang Reinbold, profesor Nového zákona na univerzite v Göttingene.

Kto chce pracovať s týmito centrálnymi zdrojmi, musí ovládať jazyky Biblie: biblickú hebrejčinu a starú gréčtinu. Aj z tohto dôvodu sú to predovšetkým kresťanskí teológovia, ktorí skúmajú Ježišov život.

 Nakoľko však môžu byť biblické texty ako historické zdroje spoľahlivé, ak zámerom autorov bolo, aby Ježiš vyzeral čo najpresvedčivejšie ako Boží syn a Mesiáš, tak aby to uverili široké židovské masy?   Štyria evanjelisti Ježiša sa veľmi pravdepodobne osobne nepoznali – a rozprávajú o veciach, ktoré sa určite nestali: Napríklad, že Ježiš sa narodil ako dieťa panny a po smrti bol vzkriesený.

Človek by sa mal zásadne zbaviť predstavy, že historické diela sú písané takpovediac bez tendencie. To určite nie sú.

Čo vieme o historickej osobe Ježišovi?

Keď príde reč na narodenie Ježiša, dnes už vieme, že vianočný príbeh a naša éra – po Kristovi – naznačujú nesprávne všeobecné dátumy.

Historický Ježiš sa nenarodil v Betleheme, ale v Nazarete, viac ako sto kilometrov od Betlehema. Pravdepodobne tam Ježiš aj vyrastal. Preto hovoríme aj o „Ježišovi Nazaretskom“.

Pravdepodobne sa narodil o niečo skôr, ako naznačuje náš kalendár, a to medzi rokmi 7 a 4 pred Kristom

O Ježišovom detstve a mladosti sa vie len málo. To, čo o tom hovorí Biblia, patrí predovšetkým do oblasti legiend a výmyslov. Ježiš sa skutočne objavuje v dôveryhodných historických prameňoch, až keď mal okolo 30 rokov. Často sa hovorí, že bol tesár – a Ježiš bol zrejme aj remeselník. Všetky práce, ktoré bolo treba urobiť na stavbe, zrejme vykonal. Až kým sa nevydal na cesty ako potulný kazateľ.

V tom čase veľa židovských potulných kazateľov cestovalo, aby kázali a šírili svoje vlastné náboženské posolstvo. Ježiš, ktorý podľa teologičky a publicistky Annette Merz musel veľmi dobre poznať židovské náboženstvo a židovské spisy, bol sám nasledovníkom iného cestujúceho kazateľa: Jána Krstiteľa. Obaja sa spolu presúvali z miesta na miesto a zhromaždili okolo seba ďalších. Ježiš pravdepodobne prijal mnohé z Jánových učení. Ježiš cestoval po Galilei a Judei ako kazateľ jeden až tri roky.

Ján Krstiteľ bol známejší a populárnejší a aj z toho dôvodu je prekvapujúce, a nemáme na to žiadne vysvetlenie,  prečo sa práve Ježiš, a nie Ján, stal židovským Mesiášom. A naviac, na rozdiel od Jána nebol Ježiš ani askétom.  Niektorí jeho súčasníci ho nazývali „obžer a pijan vína“.

Potulný kazateľ Ježiš ale mal tiež veľmi výrazné črty revolucionára. A tak je možné, že práve táto jeho vlastnosť, ktorá ho v čase, keď sa v Palestíne schyľovalo k odboju a povstaniu proti Rímu predurčila k tomu, že predbehol v popularite Jána Krstiteľa a napokon sa v rojčivých fantáziách  tej časti najúbohejšćh más Židov, ktorá brojila proti Rímu, stal Mesiášom a Vykupiteľom, ktorého poslal Boh-Otec, Jahve, aby oslobodil jeho vyvolený národ z područia uzurpátorského cisárskeho Ríma.

Stredobodom Ježišovho pôsobenia ako potulného kazateľa bolo mesto Kafarnaum na severnom brehu Galilejského jazera. Odtiaľ sa napokon z neznámych dôvodov presťahoval do asi 150 kilometrov vzdialeného Jeruzalema, centra politickej moci v Judei. Jeruzalemský chrám bol centrom židovského náboženstva.

V Ježišových časoch bola Judea okupovaná Rimanmi, no židovské obyvateľstvo malo určitú samosprávu.

Politické a náboženské elity boli úzko prepojené. Keď sa Ježiš objavil ako potulný kazateľ v Jeruzaleme a ohlasoval blížiacu sa Božiu vládu na zemi, mnohí ľudia ho povzbudzovali.

Židovské elity však cítili, že toto posolstvo ohrozuje ich moc. S najväčšou pravdepodobnosťou nechali Ježiša zatknúť ako buriča a odovzdať Rimanom. Pontský Pilát, rímsky miestodržiteľ, odsúdil Ježiša na smrť ako rebela. Nakoniec bol Ježiš popravený na kríži.

„Židia“ však nemôžu byť zodpovední za Ježišovo ukrižovanie, zdôrazňuje Annette Merz. Bola to židovská elita, ktorá sa chcela Ježiša zbaviť, nie celý ľud. Ďalší proroci, ktorí boli vydaní do rúk Rimanom, boli tiež prepustení: „Pilát sa nakoniec  ale rozhodol dať ho popraviť.

Aké je historické jadro príbehov o Ježišovi?

Hovorí sa, že Ježiš uzdravoval chorých, premieňal vodu na víno a chodil po vode. On, Boží Syn, sa vraj narodil ako dieťa panny a po smrti bol vzkriesený. O Ježišovi je v Biblii veľa vecí, ktoré nemožno pochopiť podľa vedeckých noriem. Takéto príbehy však určite majú historické jadro.

„Niet pochýb o tom, že Ježiš robil ľuďom niečo výnimočné,“ hovorí teológ Wolfgang Reinbold: „Na jeho súčasníkov to veľmi zapôsobilo, a preto verili, že Ježiš urobil zázraky. Je aj historicky dokázané, že v jeho zmŕtvychvstanie verilo veľa ľudí už od malička.

V dávnych dobách sa uvádzalo, že pomerne málo ľudí pochádzalo od bohov, hovorí Reinbold. „A občas ľudia hovoria, že sa v skutočnosti narodili z panien. Dvaja najznámejší sú Alexander Veľký a filozof Platón.“

Príbeh o narodení z panny mal v starom Ríme špecifickú funkciu:

Rímsky cisár Augustus sa po tom, čo ho Caesar adoptoval, nazval Božím synom a následne bol zbožštený.