História vývoja života na Zemi bola celkom iná, ako si mysleli vedci

Vedci dlho vychádzali z predpokladu, že život vznikol z nejakej mimoriadne jednoduchej prabunky. Taká prabunka sa  potom mala na našej planéte, ktorá podľa vedcov mala celkom náhodne atmosféru s priaznivým zložením pre existenciu života, ďalej vyvíjať k čoraz komplexnejším formam života. Vedci vychádzali tiež z toho, že zloženie atmosféry sa po celý čas nemenilo. Bol to však obrovský omyl vedcov. Atmosféra sa vždy a neustále menila a vyvíjala podľa vlastnej evolučnej krivky.

Život mohol vzniknúť a sa vyvíjať len v súlade a kooperácii dvoch evolučných kriviek - svojej vlastnej a evolučnej krivky atmosféry. Symbolicky to možno nazvať aj akousi stolnotenisovou hrou oboch kriviek. Prihrávali si tak dlho loptičku, až nastal vhodný moment k úspešnému smeču. To bol moment, keď na Zemi za daného zloženia atmosféry mohol vzniknúť život. Dôležité je uvedomiť si v tejto súvislosti ale aj to, že nesmieme pokladať za "životupriaznivé" len tie podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre našu vlastnú existenciu a že každá odchýlka od nich znamená automaticky zhoršenie, prípadne znemožnenie existencie života.

Dnešné podmienky života na Zemi sú výsledkom určitého konkrétneho vývoja, počas ktorého sa život a životné prostredie navzájom nepretržite ovplyvňovali, a tým sa aj menili.

Dnes môžeme pozorovať úžasnú a fascinujúcu pestrosť a rôznorodosť veľkého množstva existujúcich druhov života - sú výsledkom ich prispôsobivosti na meniace sa podmienky životného prostredia.

Ten istý proces dynamickej spätnej väzby je zodpovedný aj za to, že aj povrch našej planéty bol formovaný  biologickými procesmi, ktoré na ňom vznikali a naň pôsobili.  Aj tento fenomén si veda uvedomila až v dvadsiatom storočí.

Život ako proces je prekvapujúcim spôsobom sám schopný veľmi aktívne  spolupôsobiť na podmienkach, ktoré jeho vývoj a udržiavanie podporujú. Z toho ale vyplýva ďalší pozoruhodný fakt, o ktorom však veda  dlho nič nevedela. Možno ho opísať jedinou vetou:

Život sa vyznačuje neuveriteľnou schopnosťou, ktorá mu umožňuje, že sa vždy odznova dokáže prispôsobiť aj takým podmienkam, ktoré sa z nášho pohľadu zdajú preň byť extrémne nepriaznivé.

Preto bolo absolútnym omylom vychádzať z toho, že pôvodná atmosféra na Zemi, ktorá obsahovala predovšetkým metán, amoniak a kysličník uhličitý, v ktorej úplne chýbal kyslík, bolo otravná a pre život nevhodná.