Hendersonov ostrov - raj na Zemi, ľudia urobili peklo z neho

Som zhrozený. Je to malý ostrov v južnom Pacifiku, ktorý bol výnimočný svojou prírodnou krásou a svojou jedinečnou flórou a faunou. Bol skutočným rajom celé tisícročia. Bol, až pokiaľ ľudstvo z neho neurobilo opravdivé „peklo“.  Peklo odpadu, špiny a smrti. Henderson bol svetovým unikátom a prírodnou rezerváciou a v roku 1988 bol vyhlásený za svetové prírodné dedičstvo UNESCO.

Na ostrove je viacero vzácnych druhov rastlín, ktoré neexistujú nikde inde na svete. Ostrov je neobývaný a napriek tomu sa z neho stala hrou vĺn a prúdení odpadová „kloaka maxima“ celého sveta.

Vedci z Univerzity Tazmánia boli zhrození, keď pred časom zavítali na ostrov, ktorý má rozlohu necelých 40 kvadrátnych kilometrov. 

Všade na pobreží – kam len oko dohliadlo - sa kopili hromady plastikového odpadu, ktoré tam doplavil oceán. Našli tam nie milióny, ale miliardy kusov rôzneho odpadu. Medziiným zubné kefky, detské hračky, cumlíky, prilby z plastiky, časti pneumatík, zvyšky z veľkých rybárských sieti, atď., každej veľkosti, farby a formy.

Podľa alarmujúcej správy vedcov, ktorú uverejnili v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences nebolo dosiaľ nikde na jednom mieste pozorované také množstvo odpadu. Pritom ostrov leží úplne mimo civilizácie, na polceste medzi Novým Zélandom a Chile. Je súčasťou Pitcairnových ostrovov, ktoré  sú známe tým, že ich obývali v 18. storočí vzbúrenci povestnej britskej lode Bounty (jej príbeh bol aj sfilmovaný).

Sedem vedcov strávilo na ostrove takmer 4 mesiace pred poldruha rokom a vyčistili malú časť odpadu. Na základe toho odhadli, že každý deň tam vody oceánu dopravia do 14 000 kusov plastového odpadu. Ich výpoveď znie: „Je najvyšší čas, aby ľudstvo prehodnotilo svoj vzťah k plastovým výrobkom. Je to hmota, ktorá má schopnosť trvať večne a my množstvo výrobkov z nej neraz použijeme len na pár sekúnd a odhodíme.“

Podľa vedcov je na malom ostrove okolo 18 ton naplaveného plastového odpadu a spôsobuje aj smrť mnohým živočíchom. Buď tým, že kusy plastiky považujú za potravu, alebo ako mali možnosť vidieť, niektoré zvieratá, ako napr. korytnačky, sa zamotali do naplavených zvyškov z obrovských rybárskych sieti a zahynuli.

Hendersenov ostrov leží na samom okraji obrovského „víru“ o priemere niekoľko sto kilometrov, tvoreného morskými prúdeniami a neustále sa v ňom „točia“ milióny ton plastového odpadu, pričom ich množstvo neustále narastá.

Vo svetových moriach poznáme päť takýchto obrovských „vírov“ s plastovým odpadom. Časom sa plasty rozpadajú na miniatúrne časti a dostávajú sa do tiel morských živočíchov, ktoré potom prichádzajú na naše stoly ako potrava, s katastrofálnymi následkami pre zdravie. Ja osobne už dávno takúto potravu odmietam.

Veľká časť ľudstva žije len z mora. Vyrobili sme si ale ďalšiu katastrofu. Problém je v tom, že planéta nás absolútne nepotrebuje, ale my potrebujeme ju!