Heisenberg a jeho „mystický“ fyzikálny zákon – princíp neurčitosti. Je najzáhadnejší!

Nielen jeho objaviteľ ho nazýval najmystickejším a najzáhadnejším zákonom fyziky. Po ňom to opakovalo veľmi mnoho renomovaných fyzikov. Albert Einstein sa s ním ale nikdy nespriatelil.

Charakterizoval ho svojou známou vetou: „Boh predsa nevrhá kocky.“ To znamenalo pre neho toľko, že exaktná fyzika pozná len istoty a určitosti.

Proti Einsteinovi tu ale bol Werner Heisenberg, otec „mystického“ fyzikálneho zákona. Je to princíp neurčitosti.

V prípade elementárnych častíc – ako je napr. elektrón – nie je možné určiť súčasne ich miesto a ich impulz.

Možno sa dozvedieť meraním a či pozorovaním buď jedno alebo druhé. Nikdy nie však obe hodnoty súčasne. Fyzika tento fakt nazvala Heisenbergov princíp neurčitosti. Heisenberg bol prvý, kto ho vyslovil.

Fyzikom sa dodnes nepodarilo objaviť východisko z tohto paradoxu, ktorý odporuje logike kauzality nášho reálneho sveta. A zrejme ho ani nikdy neobjavia, lebo je neodmysliteľnou súčasťou sveta kvantov.

Pokiaľ Heisenberg neobjavil tento základný zákon neviditeľného sveta kvantov, tak viera vedcov na princíp kauzality, ktorý podľa nich musel vládnuť v každom bode kozmu, bola neotrasiteľná. Zákon kauzality bol základným krédom celého kozmického diania a teda aj absolútne všetkých procesov v ňom.

A tak je to vždy určitá kauzálne odbiehajúca história procesov a udalostí v kozme, ktorá nám umožní – ak ju vieme obsiahnuť – spätne rekoštruovať všetko to, čo sa už odhralo od jej začiatku až po čas prítomný, v ktorom pozorujeme jej výsledok a či dôsledok.

V tomto zmysle sú nám preto známe napríklad všetky polohy a dráhy planét a hviezd. Dokážeme si ich odvodiť na základe kauzálnych zákonov.

Odrazu sa ale na tomto javisku, ktoré dokážeme pomerne ľahko kontrolovať a kde si vieme kauzálne odvodiť všetky pohyby objektov, ktoré ho zapĺňaju, objaví elementárna častica, ktorej históriu nepoznáme.

Nie však preto že by žiadnu nemala, ale  preto (a to je pre naše zaužívané myslenie absolútne záhadné a mystické), lebo sa vyznačuje neurčitým množstvom pre ňu možných histórií. Má však za sebou len jednu z nich. Nedozvieme sa ale nikdy, ktorá to bola.

Ak skúmame kvantový svet, kde sa história tejto častice odohrala, tak zistíme len to, že niektoré z množstva priebehov jej histórie sú pravdepodobnejšie ako ostatmé. Napriek tomu sú v jej prípade reálne všetky možné.

Aký ale bol exaktný priebeh histórie tejto pozorovanej častice, počas ktorej sa dostala na dráhu, ktorú práve pozorujeme, alebo na bod v priestore, ktorý sme lokalizovali, to sa nijako nemožno dozvedieť.

Elementárne častice existujú v takej dimenzii kozmu, kde ich nie je možné spoľahlivo pozorovať, a to preto, že tam existujú len pravdepodobnosti a nie istoty a pravidelnosti, ako ich poznáme z našej reality. Procesy a udalosti mikrosveta sú ovládané a určované pravdepodobnosťami. 

Vieme to s istotou odkedy Werner Heisenberg objavil svoj princíp neurčitosti – v nemčine je na to výraz Unschärferelation. To znamená, že v mikrosvete nič nie je ostré, zaostrené, teda  jasne viditeľné. Je to tak, akoby tam všetko odbiehalo v hmle.