Grécke mesto Pergamon bolo Oxfordom antického sveta

Pergamon bol vybudovaný na západnom pobreží Malej Ázie. V 3. a 2. storočí p. n. l. bol hlavným mestom významnej Pergamonskej ríše, ktorá sa rozprestierala po veľkej časti tohto pobrežia.

V časoch dynastie Attalidovcov, ktorá mala veľký záujem na tom, aby z Pergamonu urobila druhé Atény, sa mesto vyvinulo k jednému z najvýznamnejších kultúrnych centier helenizmu. Podľa legendy bol v Pergamone vynájdený pergament a podľa neho mesto dostalo svoje meno. Dnes jeho turecký názov znie Bergama a leží 80 kilometrov od Izmiru (Smyrna).

Pergamon sa stal v antike veľkou konkurenciou pre Atény a Alexandriu. Každý, kto na to materiálne mal a chcel dosiahnuť mimoriadne vzdelanie, tak išiel študovať do Pergamonu. V meste bol aj svetoznámy Asklepieion, ktorý bol od pergamonskej Akropole vzdialeny dva kilometre. Bol to veľký komplex svätýň gréckeho boha Asklepia, patróna lekárskeho umenia.
Do tohto komplexu boli integrované aj najväčšie liečivé kúpele antiky, ktoré boli veľmi známe a vyhľadávané. Boli tam skvelí odborníci nielen na liečenie chorôb tela, ale aj pre duševne poruchy. Takzvaní liečitelia-kňazi ponúkali početné, veľmi špecifické liečebné metódy.

Archeológovia našli v Pergamone aj pergamonský oltár boha Asklepia, ktorý je najskvostnejším dielom a zároveň dôkazom fascinujúceho umenia antiky a zručnosti jej sochárov. Dnes ho možno obdivovať v múzeume v Berlíne. Pergamonské gymnázium bolo v antike pokladané za najlepšie v celom starom Grécku. Svetoznáma bola aj pergamonská knižnica, kde bolo okolo 20 000 papyrusových zvitkov, ktoré boli uložené v klimatizovaných priestoroch, kam sa neustále vháňal suchý vzduch, aby nanavlhli.

Začiatok konca slávneho Pergamonu nastal vtedy, keď zamilovaný Marcus Antonius, ktorý sa chcel stať rímskym cisárom, dal všetky drahocenné zvitky previesť do Egypta a daroval ich svojej kráľovskej milenke Kleopatre.