Niektorí ju chvália až do neba (predovšetkým tí, ktorým vynaša milióny). Iní ju len preklínajú ako katastrofu ľudstva. Všetci si ale zhodne myslia, že ju na svet prinieslo až minulé storočie. Je to však ťažký omyl a veľká nevedomosť. Prečo je to tak, vysvetlím. Globalizácia bola vynajdená veľmi dávno – už pred tisícročiami. Jej strojcami boli starí Rimania.
Vedeli nielen skvele bojovať, ale vybudovali ako prví na svete svet globalizácie so všetkými jej výhodami a nevýhodami, tak ako nám ho prináša aj naša moderná globalizácia.
V starom Ríme sa po Forum Romanum prechádzali ženy a dievčatá, ktoré mali oblečené tuniky ušité v Ríme, ale boli z ľanu importovaného z Egypta alebo z Palestíny, na prstoch nosili prstene z jantáru, ktorý pochádzal z baltickej Litvy, okolo krku mali uviazaný ľahký hodvábný šál, z hodvábu dopravného z Číny a na ruke náramok so zafírmi, ktoré mali pôvod na Sri Lanke.
To všetko nám pripomína globalizáciu našich dní. Aj my v Európe si dáme lacne zhotovovať rôzne produkty v ďalekej cudzine a exportujeme ich k nám.
Vo všetkých krajinách okolo Stredozemného mora až k africkým púšťam na juhu a krajinám na sever Európy a do Británie na západe a na východe do Mezopotámie platila tá istá mena, platili rovnaké zákony a úradnou rečou bola všade tá istá reč – latinčina.
V Londýne mohli ľudia piť to isté víno ako v Ríme alebo Alexandrii, či Trieri. Na miestach, ktoré boli od seba vzdialene niekoľko tisíc kilometrov, mohli chodiť do arén a amfiteátrov podobnych tým, aké boli v Ríme a obdivovať tam rovnaké predstavenia.
Všade tam sa ľudia obliekli podľa tej istej módy, ako občania Ríma. A tak, ako sa v našom globálnom svete protizákonne zhotovujú niekde lacné kópie vyberaných značkových produktov, tak sa to robilo aj v globálnom svete antického Ríma.
Aj tam ľudí ovládol masový konzum, čo kritizovali viacerí starorímski filozofi a básnici. My, dnešní ľudia, sme sa však z chýb antického Ríma vôbec nepoučili a upadli sme ešte do úbohejšej dekadencie, ako vládla v Ríme. Rímsky globalizmus obsiahol tri kontinenty.A dokonca aj v ňom – čo je pre mnohých dnes veľkým prekvapením – sa páchali tie isté globálne škody v životnom prostredí ako dnes. Na mnohých miestach boli vykynožené divé zvieratá, lebo boli neustále deportované do početných arén Rímskej ríše.
Na území dnešného Talianska, najmä v oblastí jeho pobreží celkom zmizli veľké lesy, za účelom enormného použita dreva pri stavbe lodí, a v neposlednom rade boli potrebné obrovské množstvá dreva ako paliva pe početné termy, ktoré boli všade v ríši.
Na záver ešte poviem, že najdôležitejšou a doslova životnou rímskou tepnou globalizácie bol fenomenálny a fascinujúco technicky i architektonicky vybudovaný veľkoprístav Ostia, kde denne pristávali stovky lodí s tovarmi z ďalekých krajín. Ako perfektne fungoval, o tom by sa dala napísať kniha.V starej latine, ktorou sa hovorilo v Ríme, znamená slovo ostium – otvor, ústie. Miesto, kde Tiber, pretekajúci Rímom, sa vlieval do mora, dostalo meno Ostia.
A z toho máme naše slovo ústa i ústie (rieky).Vždy, keď som v Ríme a dostanem sa aj do Ostie, tak si zajdem na miesto starého prístavu, po ktorom už niet takmer stopy, a pred mojím vnútorným zrakom sa všetko vybavuje tak, ako to na tom mieste vyzeralo pred dvoma tisícročiami. Dejiny Ríma ma fascinovali od malička a zaoberal som sa nimi celý život.
Odporúčam ich každému, lebo………sú nesmierne fascinujúce a dajú rozumu nesmierne veľa.
