Globalistické elity zneužili demokraciu politicky i ekonomicky, preto je zdiskreditovaná a s ňou aj liberalizmus!

Odpor voči demokracii globalistov a ich skorumpovanému liberalizmu rastie v celom západnom svete. V skutočnosti tu nejde o žiadnu demokraciu, ale o diktatúru maskovanú plášťom „demokracie“ iracionálnej.

V 90. rokoch 20. storočia po rozpade východneho bloku a Varšavskej zmluvy sa svet niesol na vlnách optimizmu a radostného očakávania celosvetového mieru a rastúcej prosperity, ktorá prinesie úžitok každému. Západ vyhlasoval, že pre prosperitu všetkých bude dôležitý liberalizmus, ktorý je vraj základom  úspešnej ekonomiky.

V tom čase politici všeobecne nadšene prijali známe mainstreamové odporúčania pre globálnu ekonomiku, v ktorej všetkému dominovali financie.

Len niektorí antiliberálni ekonómovia a poltici varovali, že politika podriadená len záujmom liberalizmu čoskoro už nebude demokraciou, ale len pseudodemokraciou, čo povedie rýchlo k oslabeniu postavenia obyčajných ľudí a k obmedzovaniu ich ľudských práv.

Tieto varovania a obavy sa žiaľ naplnili. V roku 2016, len o 20 rokov neskôr, prišlo nielen k masívnemu odporu proti elitám. V Európe sa čoskoro začal odpor proti utečeneckej politike Merkel, robenej na úkor jednoduchých občanov EÚ – proti nej sa dokonca postavili aj niektoré štáty ako Maďarsko a Poľsko.

Odpor širokých más proti elitám potvrdilo aj zvolenie Donalda Trumpa v USA, ale aj Brexit vo Veľkej Británii, ako aj vzostup mnohých pravicových strán vo viacerých európskych krajinách.

Liberalizmus, ktorý dominoval v 80. a 90. rokoch 20. storočia obsahoval ale už vtedy zárodky tohto vývoja, ktorého katastrofálne dôsledky vidíme dnes. K nim patrí aj vojna na Ukrajine!

Veľmi mnoho ľudí sa elitami cíti byť nerešpektovanými. Majú pocit, že elity sa na nich pozerajú opovržlivo a zvysoka. Ekonomika sa vracia k tomu neoliberalizmu, ktorý Ronald Reagen a Margaret Thatcher priviedli k životu, experiment, ktorý ale totálne zlyhal, ako vidíme dnes. Žiaľ, nielen pravicoví, ale aj stredoľaví politici ako Gerhard Schröder, Tony Blair či Bill Clinton sa riadili myšlienkou, že trhy regulujú optimálne všetko čo sa im podriadi, pričom problémom bol len štát a preto sa im aj ten mal a musel podriariť. To bola však len ilúzia a či len zavádzajúca lož.

Jednou z príčin  „revolučnej“ nespokojnosti širokých más s globalistickou (ne)demokraciou bola určite aj veľká finančná kríza v roku 2008, ktorá vyvolala veľkú nevôľu a veľké sklamanie z toho ako veľkoryso bola štátmi za peniaze daňových poplatníkov poskytnutá záchrana bankám, ktoré vlastnou vinou skrachovali.

Na druhej strane bežní občania, ktorí v dôsledku tejto krízy prišli o svoje domy, byty i o svoje existncie boli ponechaní sami na seba. To spôsobilo obrovskú frustráciu. Nastalo aj obdobie veľkého šetrenia a uťahovania si opaskov, s čím museli aj občania strednej triedy žiť celé desaťročie. Výsledkom boli v USA masívne protesty na ľavej strane politického spektra ako hnutie Occupy Wall Street a prekvapivo silná kandidatúra Bernieho Sandersa v roku 2016. Napravo bolo hnutie Tea Party a zvolenie Donalda Trumpa do Bieleho Domu.

Bola to očividná nespravodlivosť, ako bola vykonaná záchrana beštiálneho skorumpovaného Wall Streetu. To bola úvodná zápalná iskra pre útok proti globalistickým elitám. Ľudia v USA volili Trumpa najmä preto, že sa, hoci je veľmi bohatý, odhodlane a s veľkým osobným rizikom, postavil proti establishmentu. Obdivuhodným spôsobom zmobilizoval milióny občanov na boj proti elitám, nerovnosti a nezodpovednej globalistickej ekonomike – a tiež za politiku patriotického nacionalizmu.

V USA je niekoľko renomovaných osobností, prívržencov Demokratov, ktorí ale tvrdo a nekompromisne kritizuju politiku elít Demokratov.

Dobre vedia, že to bola z veľkej časti politika Baracka Obamu, ktorá bola zodpovedná za chyby, ku ktorým došlo v dôsledku finančnej krízy.

Pomoc štátu bankám však začala ešte pred jeho nástupom do funkcie. Jeho chybou bolo, že to urobil po svojom. Ešte horšie však bolo priviesť späť na palubu neoliberálnych ekonómov zodpovedných za dereguláciu finančného priemyslu v Clintonovej ére. Mali opraviť systém, ktorý sa práve zrútil a ktorého základy položili len v podobe deregulovaného finančného systému v 90. rokoch, To ale neurobili a systém sa rútil ďalej do záhuby.

Títo ekonómovia sa stali Obamovými hlavnými poradcami. Obama bol v mnohých smeroch veľmi pôsobivou postavou, zapôsobil na mnohých ľudí po celom svete a vzbudil veľa nádejí. Bol výrečný, pokiaľ ide o sociálnu spravodlivosť, ale v skutočnosti len profesionálne zavádzal a budil ilúzie. Veď predsa bol neoliberál. Neoliberálni ekonómovia, ktorých najal, posilnili chybu, ktorú urobili predtým. Argument, že záchrana bola nevyhnutná, mnohých Američanov nepresvedčil. Pochybnosti občanov o nevyhnutnosti záchrany bánk potom len zvýšil ich hnev z nespravodlivosti.

Politici ako Bill Clinton propagovali a presadzovali neoliberálnu verziu globalizácie dominovanú len financiami  a maximálne možnými ziskami ako nejakú prirodzenú nevyhnutnosť.

Túto formu globalizácie presadzovali v USA a na Západe  takmer všetky vlády v rokoch 1980 až 2016. V tom čase táto najhoršia možná forma globalizácia, ktorá z jednych robila otrokov a z druhých multimilionárov, vytvorila obrovskú nerovnosť v oblasti príjmov a rozdelovania bohatstva.

A nielen to, stagnujúce mzdy a strata obrovského počtu pracovných miest ešte viac prispeli k úpadku demokracie, ako ju hlásali globalisti. Viac ako  60 percent pracovnej sily v USA nemalo nijaký úžitok  z ekonomického rastu v priebehu týchto rokov. Ich reálne mzdy trvale stagnovali! Preto nie je prekvapujúce, že ich hnev voči elitám stále rástol a aj rastie.

Ľudia si myslia, že ich hlas sa nepočíta, že vlády pre nich nič nerobia. Ich hnev a odpor boli výsledkom pôsobenia financiami poháňanej verzie globalizácie a deregulácie finančného priemyslu, čo niekde vo svete, ďaleko od USA, vytvorilo lacné pracovné miesta.

Dnes žijeme vo svete trvalého chaosu, nenávisti, vojen a obrovskej kriminality – za to všetko „vďačíme“ americkej neoliberálnej verzii globalizácie, ktorú chcú USA všade presadzovať.

Ak by sa proti tomu neboli postavili krajiny ako Rusko, Čína a India, ku ktorým sa pridávajú ďalšie, tak by bol ďalší osud ľudstva spečatený a navždy určovaný politikou americkej formy globalizácie maskovanej rúchom nepravej falošnej demokracie.