Geniálny Peter Veľký 1672-1725, z Ruska urobil veľmoc a daroval mu poznanie a kultúru

Cár Peter je neobyčajne komplexná, rozporuplná a mimoriadne nevšedná osobnosť ruských dejín, ktoré ovplyvnil tak veľmi, ako pred ním nikto.

Bol prvým ruským panovníkom, ktorý zaostalé, skostnatelo feudálne Rusko zmenil na nepoznanie a vdýchol mu sebavedomie,  národnú hrdosť a  veľkosť.

Bol prvým Rusom, ktorý Rusko otvoril vplyvu pokročilého a rozvinutého Západu. Pozýval odtiaľ do krajiny významných umelcov, schopných remeselníkov i vedcov.

Zároveň však boli chvíle, keď sa stával divokým barbarom, ktorý v záchvatoch svojej drakonickej svojvôle úplne strácal kontrolu nad svojím konaním. Keď si však kontrolu udržal, vedel prejaviť geniálnu koncentráciu a obdivuhodnú rozvahu, čo dokázal ako skvelý vojvodca, keď v úplne bezvýchodiskovej situácii napokon porazil „neporaziteľného“ švédskeho kráľa Gustáva XII., ktorý sa už videl veľkým víťazom pamätnej bitky pri Poltave - kde sa zrazili Švédi a Rusi - a tak aj budúcim pánom Ruska.

Peter bol ale aj neskrotným násilníkom, ktorý bezcitne zavrhol nejednu krásnu ženu, alebo ju dokonca dal zavraždiť, keď ju pripravil o česť. Bol však aj cárom, ktorý v istej situácii odovzdal svoje hlavné velenie jednemu zo svojich generálov a tiahol do boja pod ním ako jednoduchý kanonier.

Týmto vysoko inteligentným  mužom, raz maximálne rozvážnym, inokedy nevypočitateľným, niekedy nesmierne srdečným, inokedy zase divokým, sa začala história moderného Ruska.

A Peter nerealizoval nič tak cieľavedome, húževnate, a horučkovite rýchlo ako modernizáciu svojho milovaného Ruska.

Keď nastúpil na trón, tak Rusko patrilo k najzaostalejším krajinám Európy.

To, čo v jej západnej časti už bolo samozrejmosťou, to v Rusku takmer celkom chýbalo. Okrem Moskvy nebolo v celej obrovskej krajine žiadne ďalšie kultúrne a intelektuálne centrum a aj to moskovské napĺňalo túto funkciu veľmi nedostatočne.

Rusko dovtedy nezažilo žiadne významné duchovné prúdenia, žiadnu obrodu, žiadnu renesanciu.

Cár, bojari a duchovenstvo mali po stáročia neobmedzenú moc – takú, ako nikde inde v Európe.

Peter bol prvým cárom, ktorý chcel v Rusku veľa zmeniť a vdýchnuť  mu nový život. Vedel dobre, že ak chce pre Rusko nadobudnúť rešpekt, tak ho musí vojensky posilniť. A bol to on, kto sa tak stal tvorcom modernej vojenskej mocnosti Ruska.

Už ako 12 ročný o tom sníval a ako dieťa sa najradšej hrával na vojaka a najčastejšie s vojakmi v paláci svojho otca cára. Keď potom dospel na obrovského, viac ako 2 metre (rôzne zdroje udávajú 201 – 215 cm, čo bola absolútna výnimka a možno ho považovať za najvyššieho vládcu jeho storočia) vysokého chlapa, tak na vojenských výpravách s nadšením zdieľal život jednoduchého vojaka a spoznal tak vojenské remeslo dokonale.

Preto sa nemožno diviť, že neskôr za jeho panovania trvajúceho 36 rokov Rusko zažilo len jediný rok, keď zbrane mlčali. Petrove vojenské výdavky boli nesmierne vysoké a dosahovali viac ako 80 percent štátnych príjmov.

Peter si už vo veľmi mladom veku uvedomoval nesmiernu zaostalosť Ruska. Preto v roku 1697 podnikol 14 mesačnú cestu do západnej Európy, pričom cestoval inkognito, aby ho nikto nespoznal a aby sa tak naučil rôzne remeslá.

Okrem iného pracoval dlhší čas v holandských lodeniciach. V Prusku sa naučil ako sa stavajú delá a v Anglicku zas študoval lodné inžinerstvo. Navštívil aj mnohé školy, dielne, fabriky, múzeá, vládne budovy, parlamenty, aby sa dozvedel čo najviac o kultúre a politika v západnej Európe, aby potom mohol mnoho z toho zaviesť a vybudovať v Rusku.

Hneď po príchode domov koncom roku 1698 nariadil príslušným ministrom, aby pozvali pracovať do Ruska za výhodných podmienok čo najviac západoeurópskych inžinierov, staviteľov, architektov a ďalších odborníkov, ako aj skúsených dôstojníkov. Na druhej strane zas vyslal veľa nadaných ruských mladíkov na štúdiá do západnej Európy.

Až do čias Petra neboli v Rusku takmer žiadne vyššie školy a žiadne odborné školy. To sa muselo čo najrýchlejšie zmeniť. Cár vyvíjal veľký tlak na svojich za to zodpovedných ľudí, veď jeho armáda, ktorú modernizoval, potrebovala naliehavo aj mužov, ktorí by dokázali napĺňať  náročné technické i administratívne požiadavky. Peter zreorganizoval nielen armádu, ale  aj námorníctvo a veľa zmien postihlo aj zastaralý a nepružný štátny aparát. A napokon dokázal zreformovať aj ruskú cirkev a značne oslabil jej moc.

Možno konštatovať, že nebolo takmer nič, čo by Peter v Rusku nebol chcel zmeniť, pričom mal aj veľa odporcov v radoch šľachty, ktorá sa vzpierala jeho reformačným chúťkam. Chcela aj naďalej žiť tak, ako to bolo dávnym zvykom a ruskou tradíciou.

Najrevolučnejšie na Petrových reformách bol jeho na tie časy absolútne moderný prístup k štátu ako takému.  Chcel dosiahnuť niečo, čo vtedy bolo absolútne nevídané, niečo čo ani na západe Európy ešte nebolo zavedené:

Štát, ako organizácia slúžiaca vyššiemu ideálu, a to spoločnému blahu všetkých jej členov. To bola skutočne revolučná idea nielen pre Rusko, ale pre celú Európu. Pre Rusko však o to viac, že až do polovice 17. storočia Rusi vôbec nepoznali pojem štát a ani pojem spoločnosť.

V západnej Európe boli oba tieto pojmy pevne modifikované už  12. storočí a žiadny tamojší monarch ich nemohol ignorovať.

Naproti tomu ruskí cári pokladali celé Rusko za svoj majetok, s ktorým mohli ľubovoľne nakladať.

Peter Veľký bol prvým ruským monarchom, ktorý hovoril o „všeobecnom blahu“ a o „úžitku“ pre celý národ a bol aj prvým  ruským vládcom, ktorý prejavil oficiálny záujem o zlepšenie životných podmienok svojho národa a dokonca aj o jeho mienku.

To bolo ale absolútne novum v celej Európe. A tieto idey presadila až francúzska revolúcia 1789.

V roku 1703 podnietil vydávanie prvého ruského časopisu názvu Vedomosti, ktorý nielenže prispieval ku kultúre, ale bol aj niečim revolučným v živote štátu, lebo Peter týmto aktom zlomil nepísaný moskovský zákon, ktorý pokladal zahraničné i domáce správy za najvyššie tajomstvo. Odrazu boli vo Vedomosti-ach prístupné každému.

Zahraničnú politiku robil veľmi expanzívne – ako žiadny cár pred ním.

Viaceré boje zvádzal s Tureckom, ktoré Rusko ohrozovalo a čiastočne zlomil jeho moc. Išlo mu o to, aby Rusko získalo prístup k Stredozemnému moru, v čom mu Turci dlho bránili.

Veľké vojny zvádzal Peter aj s vtedajšou európskou veľmocou a najobávanejšou vojenskou mocnosťou, rozpínavým Švédskom. Rusom pripravilo niekoľko zdrvujúcich porážok. Víťazstvo v rozhodujúcej bitke ale patrilo Petrovi a Švédsko spadlo z vrcholu svojej moci. Rusko sa tešilo tak z teritoríáalnych prírastkov nielen na juhozápade, ale aj na severozápade, čo mu umožnilo prístup k Baltickému moru.

Cár Peter sa rozhodol tam vybudovať dôležitý oporný bod. V roku 1703 založil v ústi rieky Neva nové hlavné mesto nesúce jeho meno – Petrohrad. Stalo sa jedným z najmodernejších a najfascinujúcejších miest Európy.

Peter bol dvakrát ženatý – prvý raz už ako 17 ročný, pričom mu nevestu vyhľadala matka. Veľmi skoro sa jej ale presýtil a poslal ju do kláštora. V roku 1712 sa oženil s chudobnou, ale peknou a inteligentnou Katarínou z Litvy.

Cár Peter Veľký zomrel poznačený ťažkými chorobami predčasne a na veľkú škodu Ruska už ako 52 ročný. Pochovaný je v Petrohrade. Na uvoľnený trón nastúpila jeho manželka.