Geniálny Ovídius: Metamorfózy – skvelé dielo naslávnejšieho básnika Rímskej ríše

V rímskej literárnej histórii tvorí Publius Ovídius spolu s Vergiliom a Horatiom najslávnejšiu trojicu poétov klasickej doby. Narodil sa 20. marca 43 p.n.l. v meste Sulmo (dnes Sulmona) a zomrel v roku 17 v meste Tomis, ktoré bolo na území súčasného Rumunska.

Ovídius písal ľúbostné básne v ranej fáze, cyklus ság v strednej fáze a náreky v neskoršej fáze.

Ovídiovo dobre zachované dielo, ktorému sa v neskorej antike venovalo menej pozornosti, malo nesmierny vplyv na stredovekú a barokovú poéziu, na výtvarné umenie a hudbu. Vplyv klesol počas obdobia romantizmu, ale ožil v neskoršom 19. storočí. Jeho dielo zanechalo hlbokú stopu v kultúrnej pamäti inteligentnej časti ľudstva až do našej doby. Tu treba spomenúť najmä jeho hlavné dielo, Metamorfózy.

Bol potomkom bohatej patricijskej rodiny. Otec ho spolu s približne rovnako starým bratom poslal na vzdelávaciu cestu do Grécka, ktorá bola v tom čase typická pre bohatých synov, a potom na rétorickú školu v Ríme, aby sa pripravil na rímsku úradnícku kariéru - cursus honorum. Tam ho učili vynikajúci rečníci a rétori tej doby, Marcus Porcius Latro a Arellius Fuscus. Práve u nich Ovídius objavil svoju záľubu v písaní veršov a rozprávaní príbehov.

Po dosiahnutí najnižších úrovní senátorskej kariéry potom ako tresvir zastával úrad mincovného majstra, ale neskôr ako decemvir stlitibus iudicandis sa tejto životnej cesty vzdal. Spočiatku zostal spojený s právnou oblasťou ako člen súdov centumviri („sto mužov“) a ako sudca v občianskych veciach, ale n apokon ukončil všetky verejné aktivity, aby sa stal básnikom.

Mecenáš umenia Marcus Valerius Messalla Corvinus ho prijal do svojho okruhu básnikov a povzbudil ho, že je na dobrej ceste,  aby sa stal významným poétom .

Hneď Ovídiovo prvé dielo Milostné básne (Amores) zožalo u verejnosti obrovský úspech – dokázal tak to, že prinajmenšom od Horatiovej smrti v roku 8 p.n.l., sa stal najčítanejší básnik v Ríme. Po ďalších prácach na tému lásky vytvoril svoje hlavné dielo Metamorfózy, v ktorých sú staré legendy bohato  básnicky prikrášlené a skvele poeticky prerozprávané.

Metamorfózy vydal okolo roku 1, a to s neuveriteľným úspechom.

Metamorfózy sú unikátnym zobrazením ľudských dejín od začiatku až po prelom letopočtov - teda do časov narodenie Ježiša Nazaretského.

Ovídius opisuje tento príbeh v 15 zväzkoch, pričom „odovzdáva“ svojim čitateľom nielen grécku mytológiu, ale aj vzrušujúcu  a najvzletnejšiu dobu starého Ríma, ktorú zažil od Caesara po Augusta. Metamorfózy robia z Ovídia takého významného rímskeho básnika, že ovplyvnil literátov stredoveku i novoveku.

Ich čítanie bolo pre mňa obrovským pôžitkom a hodnotím ich ako „Magnum Opus“ geniálneho Ovídia. 

Popri Vergiliovej „Eneide“ sú Metamorfózy považované za najvýznamnejšie literárne dielo rímskej antiky.