Geniálny mysliteľ Atilio Borón, veľký kritik amerického imperializmu a izraelského rasizmu

Argentínčan Atilio A. Borón (Buenos Aires, 1. júla 1943) je jednou z najvýznamnejších osobností latinskoamerických spoločenských vied. 

Napriek tomu v Európe ho pozná len málokto. Určite aj preto, lebo naše média o ňom vôbec nepíšu, a to len preto, lebo je neúprosným kritikom USA a celého Západu!

Má doktorát z politických vied na Harvardskej univerzite, je profesorom na Fakulte sociálnych vied na Univerzite v Buenos Aires.  Je aj vynikajúci sociológ a filozof.

Je aj výskumníkom v Národnej rade pre vedecký a technický výskum (Conicet) a riaditeľom Pled (latinskoamerický program pre Dištančné vzdelávanie v spoločenských vedách).

Atilio Borón je najvýznamnejší mysliteľ a intelektuál južnej a strednej Ameriky - a to nielen z môjho pohľadu. Okrem iných to tvrdil krátko pred smrťou aj Erich Fromm.

Ako publicista v rôznych médiách bol v rokoch 1997 až 2006 aj výkonným tajomníkom Latinskoamerickej rady pre sociálne vedy a pôsobil aj ako generálny tajomník CLACSO, akademického zastrešujúceho orgánu pre Latinskú Ameriku.

V roku 2005 podpísal Manifest Porto Alegre Svetového sociálneho fóra.

Medzi jeho ocenenia patrí Cena Ezequiela Martíneza Estradu za esej za rok 2004 od Casa de las Américas za knihu Imperio e imperialismo a Medzinárodná cena Josého Martího za prínos k jednote a integrácii krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorú mu v roku 2009 udelila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (Unesco).

V Nadnárodnom inštitúte pôsobí ako riaditeľ Latinskoamerického programu dištančného vzdelávania pre Buenos Aires v Argentíne a je spolupracovníkom projektu Nová politika.

Pôsobí aj ako riaditeľ Centra pre európsky a latinskoamerický výskum v Buenos Aires. Je vynikajúcim autorom a publicistom. Okrem iného prispieva tiež do národných argentínskych novín.

Spojené štáty označil za veľkú „teroristickú hrozbu pre svetový mier“. Kritizoval tiež izraelský systémový rasizmus. Vyjadril svoj nesúhlas s americkým prístupom k Julianovi Assangeovi.

A Borón tiež ostro odsúdil Baracka Obamu za jeho objednávku vraždy Muammara Kaddáfího a zničenie Lýbie.

Nositeľa Nobelovej ceny Maria Vargasa Llosu kritizuje ako predstaviteľa vládnúcich vrstiev a tvrdí o ňom, že je v skutočnosti len osobnosťou blízkou neoliberálnej doktríne.

Tento muž je skvelým objektívnym kritickým mysliteľom, s neobyčajným poznaním, a to ho robí výnimočným vo svete a ešte naviac aj tým, že žije svoje ideály a nemožno ho ničím kúpiť. 

Svoj život orientoval v mnohom podľa myslenia veľkého psychológa Ericha Fromma.

Fromm v roku 1949 odišiel do Mexika na pozvanie Universidad Nacional Autónoma de México, aby tam pôsobil ako profesor na katedre psychológie až do svojej emeritácie v roku 1965. 

Aj potom bol pozývaný prednášať do viacerých štátov i do USA. V tom čase sa stal spoluzakladateľom najdôležitejšieho mieroveho hnutia v USA – SANE, ktoré bojovalo za ukončenie atómového zbrojenia i za skončenie vojny vo Vietname.

Borón ho v tom čase spoznal ako veľmi mladý muž a okamžite vedel, že sú intelektuálne a smerovaním svojho myslenia a svojich pohľadov na spoločenské dianie na tej istej vlnovej dĺžke.