Geniálna, atraktívna Sofia Kovalevskaja (1850-1891) – prvá univerzitná profesorka matematiky na svete

Sofia Vasiljevna Kovalevskaja sa narodila v Moskve ako druhá dcéra v rodine generála cárskej armády Vasilija Krukovského. Jej matka Elisabet bola vzdelaná žena. Anna, jej šesť rokov staršia sestra bola súčasťou moskovského intelektuálneho mládežníckeho hnutia, názvu Nihilisti a integrovala ju do neho už ako 14 ročnú. Hnutie sa o.i. vehementne zasadzovalo aj za zrovnoprávnenie žien a Nihilisti mali veľký podiel na tom, že Sofii sa splnil jej veľký sen o štúdiách v cudzine. Veľký úspech mala aj jej beletristická kniha z roku 1889 – Spomienky na detstvo, vydaná v Štokholme.

V roku 1884 sa stala na Univerzite Štokholm, prvou ženskou profesorkou matematiky na svete. Sofia sa stala nielen významnou svetovou matematičkou, ale bola aktívna aj politicky a o.i. sa zasadzovala za právo všetkých žien na vzdelanie.

O vyššiu matematiku sa začala intenzívne zaujímať už vo veku 12 rokov, keď v lete bola renovovaná veľká rodinná dača. Sofia tam prišla z Moskvy na niekoľko dní s rodičmi, aby tam strávili krátku letnú dovolenku. Hneď večer prvého dňa objavila v pivnici medzi rôznymi starými, už nepoužívanými vecami staré zažltnuté skriptá s prednáškami matematika Michaila Ostrogradského o diferenciálnych rovniciach a o integrálnom počte. Patrili jej otcovi, ktorý v mladých rokoch navštevoval prednášky Ostrogradského.

Bola nimi uchvátena a celé hodiny ich študovala. Zvlášť ju fascinoval tzv. Gaussov integrál a riešenia integrálov  metódou per partes, ako aj riešenia integrálov hyperbolických funkcií.

Okrem toho získala aj veľké poznatky z alegebry a geometrie.  Ako 15 ročná si nadobudla aj obsiahle poznanie z fyziky a často diskutovala o fyzike s ich moskovským susedom Tyrtovom, profesorom fyziky. Otec Sofie nebol nadšený tým, že jeho atraktívna dcéra nejavila záujem o majetných šľachtických synov, ktorí jej horlivo dvorili, ale že o to viac sa zaujímala o matematiku a fyziku. Profesor Tyrtov ho ale napokon presvedčil, že má nesmierne nadanie a tak jej povolil odísť do Sankt Petersburgu, aby tam u profesora Stranolubského študovala matematiku.

Tam sa zoznámila s Dostojevskim a prejavovala mu svoju náklonnosť. Dostojevskij sa však viac zaujímal o jej sestru Annu, ktorá ho už skôr navštívila v Sankt Petersburgu a v jeho magazíne uverejnila svoju prvú literárnu pracu.

V tom čase nesmeli ženy v Rusku študovať. Vycestovať do západnej Európy nebolo pre ne jednoduché, lebo nemali vlastné pasy a cesta do zahraničia bola možná len s otcom alebo manželom. Sofia chcela na Západe bezpodmienčne študovať matematiku a fyziku, a tak sa dohodla so spriateleným študentom Vladimírom Kovalevskim – tiež Nihilistom - že uzavrú formálne manželstvo.

Odišli spolu do Viedne, kde Vladimír študoval geológiu. Sofia išla študovbať na univerzitu do Heidelbergu, kde spoznala skvelých vedcov Hermanna von Helmholtza, Gustava Kirchoffa, Roberta Bunsena a ďalších. Naučila sa od nich nesmierne veľa.

V  roku 1874 bola na Univerzite Göttingen promovaná za doktorku matematiky a fyziky.

Profesor Schering, ktorý posudzoval jej tri doktorské práce (Teória parciálnych diferenciálnych rovníc, Forma a usporiadanie prstencov Saturnu a Abelove integrály) bol nadšený jej vedeckými schopnosťami.

Na pozvanie švédskeho matematika Mittaga-Lefflera odišla do Švédska v roku 1883, kde jej sprostredkoval miesto docentky na Univerzite Štokholm. V prvom semestre boli jej prednášky v nemčine, ale už v nasledovnom semestre dokázala prednášať po švédsky.  Jej nadanie nepoznalo hraníc. A len o rok neskôr bola vymenovaná za univerzitnú profesorku.

V Štokholme sa spoznala aj s Alfredom Nobelom, ktorý jej dvoril, Sofia ho ale považovala len za dobrého priateľa. Veľa mužov sa uchádzalo o priazeň tejto mimoriadne atraktívnej Rusky a niektorí mali u nej aj krátkodobý úspech.

V roku 1886  dosiahla veľký vedecký úspech – našla riešenie špeciálneho prípadu problému rotácie pevných telies okolo pevného bodu. Vyriešila aj viaceré problémy mechaniky, činorodá bola aj v oblasti chémie a známa je aj prácami  z oblasti diferenciálnych rovníc, napr. Vetou Cauchy-Kovalevskaja.

Jej život našiel predčasný koniec, keď 10. februára 1891 v Štokholme nečakane zomrela na komplikácie po zápale pľúc. Správa o jej smrti otriasla všetkých jej európskych mužských kolegov matematikov a fyzikov. V neposlednom rade aj preto, že bola nádhernou pôvabnou ženou a aj milým príjemným človekom.